Sekcia

Rok 1967:Arabskí študenti v uliciach Bratislavy

Šesťdňová vojna medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi, ktorá vypukla 5. júna 1967 vyhnala aj v Československu do ulíc stovky arabských študentov. Týmto spôsobom vyjadrovali svoje rozhorčenie nad touto agresiou.

 

     Arabskí a ďalší zahraniční vysokoškoláci študujúci v Bratislave,  manifestovali 6. júna v uliciach mesta, aby vyjadrili svoje rozhorčenie nad izraelskou agresiou proti arabským krajinám. Súčasne odsúdili podporu, ktorá sa agresorovi dostáva od niektorých imperialistických štátov, predovšetkým od USA a Veľkej Británie.

Arabskí a ďalší zahraniční vysokoškoláci študujúci v Bratislave manifestovali dnes v uliciach mesta, aby vyjadrili svoje rozhorčenie nad izraelskou agresiou proti arabským krajinám. Foto: archív TASR, autor I. Dubovský/6. júna 1967
Arabskí a ďalší zahraniční vysokoškoláci študujúci v Bratislave manifestovali dnes v uliciach mesta, aby vyjadrili svoje rozhorčenie nad izraelskou agresiou proti arabským krajinám. Foto: archív TASR, autor I. Dubovský/6. júna 1967

 

     Takzvaná šesťdňová vojna medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi Egyptom, Sýriou, Jordánskom, Irakom a Libanonom sa začala 5. júna 1967. Skončila sa 10. júna porážkou Arabov. Izrael následne obsadil sýrske Golanské výšiny, Predjordánsko, východný Jeruzalem a pásmo Gazy.

     Zo strany Izraela to bol preventívny útok proti Egyptu a Sýrii po tom, čo Egypt uzatvoril Akabský záliv pre izraelské lode a nariadil jednotkám OSN opustiť Sinajský polostrov. 

Arabskí a ďalší zahraniční vysokoškoláci študujúci v Bratislave manifestovali dnes v uliciach mesta, aby vyjadrili svoje rozhorčenie nad izraelskou agresiou proti arabským krajinám. Foto: archív TASR, autor I. Dubovský/6. júna 1967

 

     Spory o palestínske územie sa začali v dvadsiatych rokoch, keď správa nad Palestínou pripadla v roku 1922 Veľkej Británii. Konflikty pretrvávali kvôli hraniciam, vodným zdrojom, správe Jeruzalema.

     V roku 1947 sa do nepriaznivej situácie na území Palestíny angažovala Organizácia spojených národov. Navrhla, aby sa územie rozdelilo na dve časti. V jednej by žili Palestínčania, druhé by pripadlo Izraelu. Jeruzalem mal byť v správe medzinárodného spoločenstva. Arabi s týmto riešením nesúhlasili. Palestína od začiatku žiadala jednotnú spojenú Palestínu, v ktorej by Židia nemali žiadne miesto.

     Rezolúcia OSN ukončila mandát Veľkej Británie v Palestíne. Dňa 14. mája 1948, deň pred zánikom tohto mandátu, vyhlásili židovskí predstavitelia vznik štátu Izrael. Na druhý deň sa rozpútala prvá zo série izraelsko-arabských vojen a začali sa etnické čistky.

     Arabi a Palestínčania nazývajú tento rok „Nakba“ – pohroma, katastrofa, keď OSN uzákonila vytvorenie cudzieho štátneho útvaru na ich území. Izrael postupne obsadil ďalšie palestínske územia nad rámec dohôd s OSN. 

     V roku 1950 začal platiť Zákon o návrate, ktorý zaručoval všetkým Židom právo na imigráciu do „zasľúbenej zeme“. Za desať rokov trvania štátu Izrael vzrástol počet obyvateľov z 800 tisíc na dva milióny. Správa OSN stanovila aj počet utečencov, ktorých mali z Palestíny vyhnať na 700 tisíc. Väčšina z nich sa uchýlila do Libanonu, Sýrie a Jordánska.