Sekcia

Janko Borodáč - prvý slovenský študent herectva v Prahe

Dňa 18. júna 1892 sa v Prešove narodil národný umelec, spoluzakladateľ slovenského profesionálneho divadla, divadelný režisér, herec, dramatik, prekladateľ a pedagóg Janko Borodáč.

 

     Ján Borodáč bol povolaním učiteľ. Na pražskom konzervatóriu absolvoval dva roky štúdií herectva. Bol prvým Slovákom študujúcim herectvo v Prahe. Tu sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Oľgou Országhovou - Borodáčovou. Spolu prijali angažmán v Propagačnom súbore SND, tzv. Marška (1921-1922, zájazdový súbor, ktorý propagoval vznik slovenského profesionálneho divadla, po prvej sezóne sa rozpadol). Po zániku Maršky sa obaja vrátili do Bratislavy, ale SND nemalo peniaze na platy hercov. Mladá Országhová sa teda vrátila domov do Záturčia a Borodáč sa načas vrátil k povolaniu učiteľa v Sabinove. Boli však do seba zaľúbení, a tak sa ešte v roku 1922 zosobášili vo Vrútkach. Spolu odišli do Sabinova, kde založili Dramatický krúžok J. Palárika (za dva roky naštudoval sedemnásť hier). V roku 1924 zavolal riaditeľ SND Oskar Nedbal Borodáčovcov naspäť do Bratislavy. Borodáč sa stal dramaturgom a umeleckým šéfom Činohry SND (1929).

Národný umelec Ján Borodáč so svojou manželkou zaslúžilou umelkyňou Oľgou Országhovou-Borodáčovou. Foto: archív TASR, autor M. Slosiariková/14. mája 1962

 

     Dominantou Borodáčovej činnosti sa stala réžia, ktorá prevýšila herectvo.K rozvoju slovenského profesionálneho divadla pristupoval uvážlivo, inicioval štúdium herectva a vznik dramatického odboru na vtedajšej bratislavskej Hudobnej škole pre Slovensko.

     V roku 1945 zbavil nový intendant a riaditeľ SND Andrej Bagar Borodáča funkcie v divadle a poslal ho do Košíc budovať Východoslovenské národné divadlo. Tu sa zanietene pustil do obnovy vojnou zničeného divadla. Cennejšie umelecké hodnoty rozporuplného obdobia rokov 1949 až 1956 zanechali predovšetkým Borodáčove zrelé košické inscenácie Čechovových Troch sestier a Gogoľovho Revízora. V Košiciach pôsobil spolu s manželkou osem rokov (1945-1953).
     

 

     Po košickom období sa Janko Borodáč vrátil do Bratislavy, kde pôsobil ako stály hosťujúci režisér v SND. Významne zúročil svoje dlhoročné praktické skúsenosti v odbornej príprave budúcich divadelníkov na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg a akademický funkcionár – dekan divadelnej fakulty VŠMU.
     

     Janko Borodáč bol aj priekopníkom slovenskej rozhlasovej hry. S rozhlasom spolupracoval od roku 1926. Vydal režijnú knihu Tajovského Ženského zákona. Knižne vyšli aj jeho úpravy hier slovenských klasikov a výber článkov o divadelnej problematike. V roku 1957 vyšla o manželoch Borodáčovcoch monografia.
      

     Ján Borodáč zomrel 18. februára 1964 v Bratislave vo veku 71 rokov.

Štátny pohreb Jána Borodáča. Slovenská verejnosť sa 21. februára rozlúčila so zosnulým národným umelcom Jánom Borodáčom, jedným zo zakladateľov a najvýznamnejších budovateľov profesionálneho divadelníctva na Slovensku. Po smútočnej rozlúčke prešiel pohrebný sprievod Gorkého ulicou na Hviezdoslavovo námestie. Rakvu zahalenú štátnou vlajkou niesli členovia činohry SND, pred rakvou kráčali príslušníčky najmladšej hereckej generácie, ktoré na zamatových poduškách niesli štátne vyznamenania udelené zosnulému za jeho zásluhy o rozvoj slovenskej divadelnej kultúry. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/21. februára 1964
Jednej zo zakladateľských osobností slovenského profesionálneho divadelníctva - národnému umelcovi Jánovi Borodáčovi, odhalili 7. marca v Bratislave pamätnú tabuľu pri príležitosti 60. výročia vzniku Slovenského národného divadla. Pamätná tabuľa s reliéfom, dielo sochárky zaslúžilej umelkyne Kláry Patakiovej, je inštalovaná na budove ZDŠ na ulici, nesúcej meno J. Borodáča. Foto: archív TASR, autor B. Palkovič/7. marca 1980