Kardinál Korec – významná osobnosť slovenského duchovného života

FOTO: Kresťanský sviatok Nanebovzatia Panny Márie oslávili v nedeľu 15. augusta Mariánskou púťou na pamätnom mieste veriacich, na Kalvárii nad Nitrou, tisíce pútnikov z celého Slovenska. Omšu celebroval nitriansky sídelný biskup kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý sa stretol aj so svojimi veriacimi. Foto: Archív TASR, autor V.Benko, 15.augusta 1999.

        Pápež Ján Pavol II. menoval Koreca za nitrianskeho diecézneho biskupa krátko po zmene spoločenského systému 6. februára 1990. Diecézu spravoval až do roku 2005. Za biskupa bol tajne vysvätený ako 27-ročný už v roku 1951 biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne.

FOTO: Významná predstaviteľka kresťanského sveta Matka Tereza z Kalkaty, nositeľka Nobelovej ceny mieru, prišla 13. mája na 3-dňovú návštevu Slovenska. Zavítala do starobylej Nitry, kde sa k jej slávnostnému uvedeniu konala v kostole Piaristov svätá omša. Zľava biskup P. Hnilica, Matka Tereza a biskup J. Ch. Korec medzi nitrianskymi veriacimi. Foto: Archív TASR, autor V.Benko, 13.mája 1990.

Pohnuté životné osudy kardinála

       Korec bol 11. marca 1960 zaistený a následne v máji odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi, za čo mu vymerali 12 rokov väzenia, ktoré prežil s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach.
      Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý mu odovzdal biskupské insígnie.

       Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný, priblížila KBS. Okrem kontaktu s mladými ľuďmi sa venoval literárnej činnosti.
       

       Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov vstúpil 15. septembra 1939 v Ružomberku. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.
      Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza.