Problematika Karibskej krízy silno rezonovala aj v slovenskej spoločnosti
Zavedenie námornej blokády Kuby americkými loďami, známe ako Karibská kríza, sa v októbri 1962 značne premietlo aj do života v Československu. Vtedajší režim si dal záležať na tom, aby jasne deklaroval svoju podporu bratskému Sovietskemu zväzu na všetkých frontoch.
Kubánska kríza je vo všeobecnosti považovaná za jedno z najkritickejších období studenej vojny. Pravdepodobne nikdy neboli tak vyhrotené vzťahy medzi USA a socialistickým táborom ako začiatkom 60. rokov minulého storočia.
Medzinárodný konflikt medzi USA a Sovietskym zväzom sa týkal rozmiestňovania strategických zbraní. Ich umiestnenie na Kube, sovietski pohlavári označili ako reakciu Varšavskej zmluvy na vytvorenie amerických vojenských základní v západoeurópskych štátoch. Američania to zasa považovali za priame ohrozenie svojej bezpečnosti.
Vyhrotená situácia medzi veľmocami vzbudzovala u ľudí oprávnené obavy, že dôjde k svetovej vojne. Pri použití sily vtedajšieho arzenálu by boli následky pravdepodobne fatálne. Každý tábor však situáciu vysvetľoval po svojom.
Konflikt vyburcoval k aktivite aj stranícke a odborové orgány v ľudovo-demokratickom Československu. Vznikali podpisové akcie na podporu bratského Sovietskeho zväzu a Kube, prijímali sa rezolúcie a demonštrovala sa oddanosť a verné spojenectvo socialistickým krajinám a ich vodcovi ZSSR.
Ľudia u nás masívnymi demonštráciami vyjadrili podporu kubánskemu ľudu v boji proti agresii zo strany Spojených štátov amerických. Armádne jednotky USA sa totiž v apríli 1961 vylodili v Zátoke svíň. Už vtedy komunistická strana organizovala manifestácie na námestiach slovenských miest.
„Tisíce pracujúcich zaplnili Gottwaldovo námestie v Trnave a priľahlé ulice, aby spontánne vyjadrili svoj hnev a rozhorčenie nad barbarským činom amerických agresorov. Z protestnej manifestácie poslali pracujúci trnavských závodov a podnikov rezolúciu veľvyslanectvu republiky Kuba v Prahe,“ uvádza sa spravodajskom archíve TASR.
Ďalších 35 tisíc ľudí sa zišlo na manifestácii na podporu Kuby v metropole východu v Košiciach. Kubánska revolúcia a režim Fidela Castra si získal aj podporu zhromaždenia desiatok tisíc účastníkov manifestácie bratislavskej mládeže.
FOTO: Slzy dojatia a búrlivý potlesk sprevádzali slová Eliodora Medinu na protestnom zhromaždení 3. prevádzky v n. p. Kablo v Bratislave v stredu 24. októbra, keď v mene kubánskych vysokoškolákov praktikantov poďakoval za srdečné prejavy solidarity pracujúcich závodu a vyjadril ich odhodlanie vrátiť sa do vlasti, aby so zbraňou v ruke bránili jej slobodu. Foto: Archív TASR, autor V.Přibyl 24.októbra 1962.
V októbri 1962 kedy vyvrcholila Karibská kríza sa o aktuálnej situácii debatovalo aj v podnikoch. Dobre organizované stranícke a odborové organizácie prerušovali prácu v závodoch a diskutovalo sa o situácii na Kube. V nohých prípadoch sa však stávalo, že ľudia veľmi nerozumeli tomu čo sa deje. Účasť na týchto zhromaždeniach a besedách bola ako sa vtedy vravelo „dobrovoľne povinná“.
FOTO: Pracujúci Chemických závodov J. Dimitrova v Bratislave s najväčšou rozhodnosťou odsudzujú agresiu Spojených štátov voči Kubánskej republike. Svoj ostrý protest proti nehanebnému kroku vlády USA vyjadrili v rezolúcii, ktorú v stredu 24. októbra prijali na protestnej schôdzi. Archív TASR, autor M.Slosiariková 24.októbra 1962.
