Karol Machata – herec s nevšednou mierou talentu a očarujúcim hlasom

     Malý talentovaný Karol začínal s herectvom už ako dvanásťročný v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. V roku 1951 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Dráhu profesionálneho herca začínal v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1952-1953. Do roku 1998 bol potom nepretržite členom Činohry SND v Bratislave.

     Machata disponoval nevšednou mierou talentu, ktorý využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Po prvých úlohách - inscenácie Sládkovičovej Maríny (1948), Jakuba v Laholovom Atentáte (1949) a Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi (1950), ktoré stvárnil ešte ako študent, upozornil na seba skvele stvárnenými postavami na divadelných doskách v Martine. Tam jeho titulné postavy Geľo Sebechlebský (1952) a Jánošík (1953) napriek hercovej mladosti zožali prenikavý úspech.

       Svoj talent využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Prenikavý úspech mu prinieslo účinkovanie v Schillerových Zbojníkoch, Tylovom Krvavom súde a v Rostandovom Cyranovi de Bergerac. Machata bol aj uznávaným predstaviteľom Shakespearovských postáv. Zažiaril v inscenáciách Veselé panie z Windsoru, Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear a nezabudnuteľné boli tiež jeho Čechovovské kreácie i účinkovanie v klasickom svetovom repertoári. Za množstvo svojich výrazných postáv vďačí aj slovenskej dramatike, predovšetkým autorom Petrovi Karvašovi, Štefanovi Králikovi, Leopoldovi Laholovi, Ivanovi Bukovčanovi, ale aj Jánovi Palárikovi.

      Kultivovaný prejav, ktorý si uchoval čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. V rozhlasových hrách a pásmach vytvoril širokú škálu dramatických postáv s jemným zmyslom pre špecifikum rozhlasového herectva. V 60. a 70. rokoch 20. storočia ďalej úspešne stvárnil úlohy v Záborského Najdúchovi, v Millerovej Cene a Cyrana z Bergeracu v rovnomennej Rostandovej hre.

      Filmy, v ktorých stvárnil postavy, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie (Zemianska česť, Drevená dedina, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, Soľ nad zlato a mnohé ďalšie).

         Za svoje herecké umenie získal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. V roku 1967 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 národný umelec. Za svoj celoživotný prínos rozhlasovej tvorbe mu bola udelená cena Krištáľová pyramída. Prezident SR Rudolf Schuster odovzdal 1. januára 2003 Karolovi Machatovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti, divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby.