Rok 1956: Doba, keď sliepky ešte nemali žiadne práva
V 50. rokoch sa postupne uvoľnili všetky základné potraviny do voľného predaja. Prídelové lístky a výrobky viazané na distribúciu sa pomaly stávali minulosťou. Začala fungovať propaganda, a tak sa konzument dozvedel, že má jesť jedno vajce denne.
Pracovníci Výskumného ústavu pre chov hydiny v Ivánke pri Dunaji riešia viaceré problémy, ktoré by pomohli našim poľnohospodárom zvyšovať výrobu a výnosy z chovu hydiny. Teraz napríklad starostlivo skúmajú chov sliepok v klietkach, ktorým možno dosiahnuť zvýšenú produkciu konzumných vajec.
V Ivánke pri Dunaji zaviedli klietkový chov sliepok na základe minuloročných pozorovaní (1955), keď takto chovali 36 sliepok a zaznamenali u nich o 26,2 percenta vyššiu znášku ako u sliepok chovaných vo výbehoch. Začiatkom februára t.r. dali do klietkového chovu niekoľko sto sliepok. Sliepky sú vo veľkej klietke po jednej alebo dvoch v jednotlivých oddeleniach, pričom kŕmenie aj napájanie sa robí pomocou zvláštneho, v pravidelných časových intervaloch pohybujúceho sa zariadenia, do ktorého pracovník iba pripraví krmivo a o sliepky sa viac nemusí starať.
Málo práce, veľa vajec
Oproti dosiaľ zaužívanému chovu sliepok značne klesne potreba pracovných síl. Jeden pracovník sa postará nie o 500 ale až o 1500, ba aj 2000 sliepok. Miesto stáleho kŕmenia a napájania sliepok sa môže viac venovať kontrole ich zdravotného stavu a znášky. Ďalšou výhodou klietkového chovu sliepok je lepšie využitie stavebného priestoru. Možnosti nákazy sú menšie.
Medzi najväčších dodávateľov vajíčok na východnom Slovensku patrí JRD Kamenica nad Cirochou. Toto JRD dodá ročne vyše 500 000 vajíčok. Tohto roku do polovice februára odovzdali 98 000 vajíčok, hoci plán ukladal dodať len 60 000 kusov. Družstvo v modernej znáškovej hale chová 2 800 sliepok.
Možno už vtedy si chovatelia sliepok uvedomovali „neetickosť“ klietkového chovu a to, že sliepky-nosnice si nemôžu realizovať svoje prirodzené potreby. Výskumný ústav pre chov hydiny v Ivánke pri Dunaji totiž skúmal a bádal ďalej.
Sliepky potrebujú hrabať
V roku 1961 vyskúšali ďalší experiment. V novembri t. r. dali do prevádzky znáškovú halu na hlbokej podstielke pre 6000 nosníc, ktorú postavili nákladom vyše pol milióna korún. V tejto vysokomechanizovanej hale, prvej na Slovensku, vyskúšajú veľkovýrobu technológie v chove nosníc. Po vykompletizovaní mechanizačného zariadenia a skončení výskumu budú ošetrovať v tejto hale 6000 nosníc len dve pracovníčky, kým teraz sú na túto prácu potrebné 3 sily.
Prirodzenou potrebou sliepky je hrabanie, ďobanie, hniezdenie, či roztiahnutie krídel. Začali sa ozývať hlasy, že takýto chov je neetický. Klietky v radoch nad sebou, ktoré sa nachádzajú v chovných halách s umelým osvetlením zbytočne stresoval sliepky. A tak sa chov sliepok pomaly uberal iným smerom.
Aj sliepky majú svoje práva
Prišlo sa na to, že aj pri podstielkovom chove nosnice prosperujú a znášajú požadovaný počet vajec. Dostali bidlá a priestory na prašný kúpeľ a hniezda. Roky plynuli a výskum ukázal, že ak chce konzument jesť zdravé vajce, musí ho mať od sliepky zo zdravého ekologického chovu. Nosnice už potrebovali voľné výbehy a čerstvý vzduch. Prvýkrát v živote mohli uvidieť aj zelenú trávu. A keďže všetko živé na zemeguli má svoje práva, Európska únia definitívne zakázala od roku 2012 chov sliepok v holých klietkach.
