Rok 1995: V Bratislave vyhlásili kodifikáciu rusínskeho jazyka
Koordinačný výbor Rusínskej obrody vyhlásil 27. januára v Bratislave kodifikáciu rusínskeho jazyka na Slovensku .
Deklaráciu o kodifikácii predniesol riaditeľ Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove Jaroslav Sisák. Uvádza sa v nej, že „ Rusíni na Slovensku dlho nemohli oficiálne používať materinsky jazyk, rozvíjať ho a doviesť až do takej podoby, aby sa ho mohli učiť deti v školách, vychádzali v ňom noviny, časopisy a knihy, vysielali rozhlasové a televízne relácie a používal sa v rusínskom divadle. Väčšina Rusínov neprijala administratívne nanútený ukrajinský jazyk za materinský. Počnúc dnešným dňom rusínsky jazyk sa stáva spisovným jazykom Rusínov na Slovensku".
"Slávnostnú atmosféru umocnili pozdravné vystúpenia domácich i zahraničných hostí a zástupcov rusínskych spolkov. Účastníkom sa prihovoril Paul Robert Magocsi z univerzity v Toronte, Helena Medešiová z Juhoslávie, predstaviteľ Rusínov v Poľsku Andrej Kopča, pomocný biskup gréckokatolíckeho duchovenstva Milan Chaltura a zástupca pravoslávnej cirkvi Milan Gerko z Prešova", píše sa v archívnej správe TASR.
Za domovské územie Rusínov sa považuje Karpatský región, ktorý sa rozprestiera na území dnešného východného Slovenska, juhovýchodného Poľska západnej Ukrajiny, severného Rumunska a severovýchodného Maďarska. Po pričlenení územia Podkarpatskej Rusi k ČSR v roku 1919 nastal celkový rozmach celého regiónu. Ďalšia obroda rusínskej národnostnej menšiny sa udiala až po roku 1989, keď bola táto menšina uznaná ako osobitná národnosť.
