Rok 1989: Komunistický režim v Československu sa zrútil

     Od udalostí na Národnej triede v Prahe, kde poriadkové sily Verejnej bezpečnosti (vtedajšia polícia) zasiahli proti demonštrujúcim študentom, uplynulo desať dní. Revolúcia sa z hlavného mesta rozšírila po celej republike.

     Vedenie vládnucej Komunistickej strany Československa už teraz definitívne vie, že nejde len o protest študentov a umelcov, ale že nespokojnosť prejavili všetky vrstvy obyvateľstva. Do štrajku sa oficiálne a transparentne zapájajú všetci pracujúci robotníci a roľníci.

     Pre režim, ktorý sa vždy odvolával na to, že všetko svoje úsilie venuje hlavne týmto dvom triedam pracujúcich, to bola posledná rana. Kompetentní museli pochopiť, že toto je koniec jednej éry vybudovanej na nefungujúcich ideách marxizmu-leninizmu.

     „Desaťtisíce Bratislavčanov, študentov, robotníckej mládeže, pracujúcej inteligencie, robotníkov aj ostatných vrstiev obyvateľstva sa už predpoludním zhromaždili na námestí SNP, aby podporili manifestačný štrajk vyhlásený na 27. novembra 1989,“ uvádza sa v správe z archívu TASR.

     Na uliciach znejú heslá, ľudia chodia s transparentmi. Všetci chcú dať najavo podporu demokratickým zmenám. Práve v týchto dňoch je šanca, aby jasne ukázali ochotu kráčať k slobodným voľbám a k demokracii. Výzvy komunistickej strany k robotníkom, aby sa nezúčastnili na štrajku, lebo spôsobia veľké škody národnému hospodárstvu, ostávajú väčšinou nepovšimnuté.

     Na transparentoch sa objavujú názvy podnikov a inštitúcií, aby národ videl ako sa pracujúci otvorene hlásia ku generálnemu štrajku. K žiadnemu ochromeniu ekonomiky nedochádza, ľudia v závodoch a na pracoviskách všetko zodpovedne zabezpečili tak, aby skutočne nevznikli žiadne škody. Fungovali nemocnice a nevyhasli ani vysoké pece.

     „Popoludní sa na Námestí SNP v Bratislave zišli opäť desaťtisíce Bratislavčanov, ktorí podporili generálny štrajk. Zhromaždenie moderoval zástupca Verejnosti proti násiliu Milan Kňažko,“ píše sa v agentúrnej správe.

     Ľudia sa správajú pokojne, skandujú heslá, organizácia manifestácie vychádza podľa predpokladov. Štrajkujúci národ na námestí prejavuje solidaritu a spolupatričnosť. V pamäti ľudí zostanú niekoľko rokov aj dve slová Milana Kňažka  „vytvorte koridor“. Na túto výzvu demonštranti v okamihu dokázali vytvoriť uličku pre prechádzajúcu sanitku.   

     Zatiaľ čo sa ľudia zhromažďovali na slovenských námestiach, v Bratislave zasadal Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska. Najvyšší orgán strany medzi zjazdami musel zaujať stanovisko. Funkcionári už museli pochopiť kam toto všetko smeruje.  „ Dňa 27.novembra 1989 pokračovalo mimoriadne zasadanie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, kde sa účastníkom prihovoril aj prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák,“ píše sa v správe.

     Zvonenie kľúčmi sa ozývalo aj z námestí ďalších slovenských miest. Tisícky ľudí demonštrovali na Námestí SNP v Banskej Bystrici i Námestí V. I. Lenina v Žiline. Hlas moderátora-herca Petra Raševa sa ozýval v Košiciach, na prešovskej Ulici Slovenskej republiky rád hovoril do mikrofónu jeho herecký kolega Mikuláš Ľašš. 

     „Na námestí SNP v Bratislave prehovoril k zhromaždeným aj spisovateľ Pavel Kohout, ktorý sa tu zastavil na ceste z Rakúska do Prahy po 11-ročnej emigrácii v zahraničí,“ uvádza sa v agentúrnej správe TASR.

     Po tomto dni nadobudli udalosti rýchly spád. Všetkým bolo jasné, že cesty späť už niet. O dva dni Federálne zhromaždenie schválilo zmenu ústavy. Vypadol z nej článok o vedúcej úlohe KSČ v štáte.

   O niekoľko dní na to, sa na druhý pokus podarilo zrekonštruovať federálnu vládu a na jej čelo sa postavil dovtedy ešte člen KSČ Marián Čalfa. Jej členovia zložili sľub do rúk prezidenta Gustáva Husáka, ktorý hneď na to rezignoval na svoju funkciu.