Ján Kostra bol majstrom ľúbostnej poézie
Dňa 4. decembra 1910 sa v Turčianskej Štiavničke narodil národný umelec Ján Kostra. Bol básnikom a prekladateľom, esejistom, autorom poézie pre deti, jeden z najväčších lyrikov slovenskej poézie, ktorý bol známy najmä svojou milostnou poéziou.
Jána Kostru považujú literárni kritici za básnika s mimoriadne kultivovaným výrazom a originálnou lyrickou filozofiou.
Ján Kostra bol absolventom umelecko-priemyselnej školy a súčasne študentom pražskej Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. V rokoch 1930-1933 tam študoval sochárstvo a maliarstvo na odbore architektúry Českého vysokého učení technického (ČVUT), ktoré z finančných dôvodov nedokončil. Pracoval ako úradník v banke, bol redaktorom kultúrnej rubriky Robotníckych novín v Bratislave, redaktorom Slovenského rozhlasu v Prešove a v Bratislave. Tam po roku 1950 zastával funkciu tajomníka tvorivej komisie, šéfredaktora nakladateľstva a napokon úradujúceho podpredsedu Zväzu slovenských spisovateľov. Súčasne bol šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Od roku 1956 sa Ján Kostra profesionálne venoval už len literárnej práci.
Prvé literárne zbierky
Do sveta literatúry vstúpil Kostra pred druhou svetovou vojnou. Ako predstaviteľ modernej impresionisticko-senzuálnej poézie nadviazal na dielo Ivana Kraska a Laca Novomeského, pričom jeho umelecky presvedčivá lyrika sa aj z formálneho hľadiska vyznačuje dokonalosťou a vysokou estetickou hodnotou. Koncom 30. rokov 20. storočia sa predstavil tradičnými motívmi detstva, mladosti, rodného kraja, lásky k vlasti i k žene ako matke a milenke v zbierkach Hniezda (1937) a Moja rodná (1939). Pokračoval meditatívno-reflexívnymi básňami v zbierkach Ozubený čas (1940) a Puknutá váza (1942), v ktorých sa zamýšľal nad životom, jeho hodnotami a človekom vo svete. Je aj autorom zbierok Všetko je dobre tak (1942), Ave Eva (1943) a Presila smútku (1946).
Zmena tém po vstupe do KSČ
Po roku 1948 sa ako člen Komunistickej strany Československa (KSČ) prihlásil k novému spoločenskému dianiu a tvoril v duchu dobových ideálov socializmu: zbierky Na Stalina (1949), Za ten máj (1950), Javorový list (1953). Na kritiku svojho poetického vývoja reagoval knihou veršov o vlastnej básnickej ceste Báseň, dielo tvoje (1960). Vydal ešte zbierky Každý deň 1964) a Len raz (1968). Posmrtne vyšli jeho verše v zbierke Prvé a posledné (1977). Výber z jeho poézie vyšiel v roku 2004 pod názvom Chuť po bozkoch.
Tvorba pre deti
Pod pseudonymom Kristián Benko vydal Kostra so spisovateľkou Kristou Bendovou zbierky básní pre deti Vtáčky, Zvieratá (obe 1951), Priamy smer do Tatier (1953), prebásnil ľudovú rozprávku Janko Hraško (1960) a napísal knižku detských veršov Našiel som nožík rybku (1963).
Najprekladanejší autor 20. storočia
Ján Kostra bol jedným z najprekladanejších slovenských autorov 20. storočia. Sám tiež prekladal z francúzštiny, nemčiny, ruštiny a španielčiny, no sústredil sa najmä na preklady českej poézie do slovenčiny. Paralelne s básnickou tvorbou písal eseje a články o poézii a modernom slovenskom výtvarníctve. V jeho výtvarnej aktivite, desiatkach kresieb a obrazov, ktoré nezverejňoval, dominovali témy príroda a človek.
Národné ceny za tvorbu
Ján Kostra zomrel v Bratislave 5. novembra 1975. Patril k oceňovaným umelcom, za svoju tvorbu sa stal trikrát laureátom štátnej ceny (1951, 1953, 1954), v roku 1960 získal titul zaslúžilého umelca, v roku 1969 sa stal národným umelcom.
