Sekcia

Kultúrne a technické pamiatky Slovenska udivujú zahraničie

V Zozname svetového dedičstva UNESCO bolo k 1. januáru 2016 zapísaných 1031 lokalít v 163 štátoch sveta. Zo Slovenska medzi ne patrí Spiš, Levoča, Banská Štiavnica, Bardejov, Vlkolínec, drevené kostolíky na východnom Slovensku, Slovenský kras, Poloniny a Vihorlat.

Slovenské  kultúrne lokality - Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia

     Mesto Banská Štiavnica je zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1993 so svojím historickým centrom a okolím. V stredovekom centre baníctva vyrástli mnohé renesančné budovy a paláce, v 16. storočí kostoly, námestia, Starý a Nový zámok. V minulosti sa tu ťažilo zlato a ďalšie kovy.

Historické jadro mesta Banskej Štiavnice, ktorá je mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží v uzávere doliny modelovanej Štiavnickým potokom. Mesto je bohaté na historické tradície a na množstvo stavebných pamiatok. Mestská pamiatková rezervácia, Partizánska ulica. Foto: archív TASR, autor V. Andor/10. júla 1981
Historické jadro mesta Banskej Štiavnice, ktorá je mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží v uzávere doliny modelovanej Štiavnickým potokom. Mesto je bohaté na historické tradície a na množstvo stavebných pamiatok. Starý zámok. Foto: archív TASR, autor V. Andor/10. júla 1981

Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia hradu

     Spišský hrad patrí medzi najväčšie hrady v Európe. Známy je aj svojou expozíciou zbraní. Tvoria ho renesančné a gotické budovy, ktoré dali postaviť postupne viacerí panovníci a majitelia hradu. V Zozname svetového dedičstva UNESCO je zapísaný od roku 1993.

Letecký pohľad na Spišský hrad. Foto: archív TASR, autor J. Smolko/1. mája 1974

 Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec

     Vlkolínec je dedinka so 45 budovami, v ktorej dodnes žijú ľudia. V skanzene sa nachádzajú pôvodné drevené domy charakteristické pre stredoeurópsku oblasť a územie Slovenska v minulosti. Súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa stal od roku 1993.

Medzi najnavštevovanejšie kultúrne pamiatky Liptova patrí rezervácia ľudovej architektúry, skanzen vo Vlkolínci pri Ružomberku. V tejto rázovitej vysokohorskej osade, typickej dvojradovej ulicovke s hlbokými dvormi, je zachovaných 38 objektov, evidovaných ako kultúrne pamiatky. Návštevníci, ktorí zavítajú do nevšednej rezervácie, nájdu v čarovnej prírode typické drevenice vymazané hlinou a farebne rozlíšené rôznymi odtieňmi, šindľové strechy, drevenú zvonicu, zaujímavé hospodárske stavby v spoločných dvoroch a pod. Foto: archív TASR, autor V. Gabčo/14. júna 1982

Historické jadro mesta Bardejov

     Na námestí mesta Bardejov sa nachádza radnica zo 16. storočia, expozícia Ikony, stojí tu kostol sv. Egídia. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO bolo mesto zapísané v roku 2000.

Pohľad na starobylú radnicu, ktorá stojí v strede námestia v Bardejove. Foto: archív TASR, autor Haščák/5. júna 1973

Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka

     Od roku 2008 sa v Zozname svetového dedičstva UNESCO ocitli Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, Artikulárny evanjelický kostol v Kežmarku, Artikulárny evanjelický kostol v Leštinách, Artikulárny evanjelický kostol v Hronseku, Gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša v Bodružali, Gréckokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v Ladomírovej a Gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej. Na Zozname svetového dedičstva UNESCO figurujú od roku 2008.

Drevený artikulárny kostol v Leštinách je vzácnou kultúrno-historickou pamiatkou Oravy i celého Slovenska. Malá, ale starodávna dedinka Leštiny leží na Orave, na severnom úpätí Choča, asi 7 km od Dolného Kubína. Spomína sa ako súčast Oravského hradu už v roku 1361. V drevenom artikulárnom kostole z roku 1688 bol v roku 1849 pokrstený vyšnokubínsky rodák, najväčší slovenský básnik Pavol Orságh Hviezdoslav. Dodnes tu opatrujú renesančnú krstiteľnicu zo 17. storočia, nad ktorou bol básnik pokrstený, i rodovú patronátnu lavicu s erbom Orsághovcov. Foto: archív TASR, autor F. Dejčík/25. apríla 1994
Drevený kostolík z 18. storočia v Ladomírovej je jedným zo súboru východoslovenských drevených kostolov, národných kultúrnych pamiatok reprezentujúcich rusínsku kultúru. Kostol bol postavený na frekventovanej ceste neďaleko hraničného priechodu Vyšný Komárnik-Barwinek (Dukla). Foto: archív TASR, autor M. Kapusta/14. augusta 1997
Artikulárny evanjelický kostol v Hronseku. Foto: archív TASR, autor J. Ďurník/22. marca 1995

 

Historické mesto Levoča

     Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku. Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi. Levoča je v Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaná od roku 2009.

Mestský dom a rímsko-katolícky kostol v Levoči. Foto: archív TASR, autor Farkaš/15. marca 1950
Levoča, staré kráľovské mesto na východnom Slovensku má vysokú koncentráciu zachovalých mestských historických pamiatok, pochádzajúcich z obdobia gotiky a renesancie - farský kostol, goticky založená a neskôr renesančne prestavaná budova radnice, celý rad meštianskych domov na námestí. Pre svoju histotrickú zaujímavosť a jedinečnosť sa mesto stalo cieľom študijnej cesty účastníkov tohtoročného medzinárodného sympózia o prestavbe historických miest usporiadaného v ČSSR pod záštitou ICOMOS /Komisia pre obranu historických pamiatok pri UNESCO/. Veľká sláva sa viaže najmä k levočskému farskému kostolu sv. Jakuba. V tomto kostole sa nachádza najväčší gotický krídlový oltár v Európe, ba na celom svete. Je dielom majstra Pavla z Levoče. Hlavný oltár chrámu sv.Jakuba, dielo majstra Pavla z Levoče. Svojou výškou 18,40 m patrí k najvyšším oltárom na svete. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/22. júna 1967

 

Prírodné lokality - Jaskyne a priepasti Slovenského krasu

     Jaskyne v oblasti Slovenského krasu boli zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO spolu s jaskyňami na maďarskom území v rokoch 1995 a 2000. Niektoré z nich sú prístupné. Najvzácnejšia je Ochtinská aragonitová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa. Jaskyne sa nachádzajú v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves.

 

Dobšinská ľadová jaskyňa - oslavuje 100. výročie objavenia. Prví, ktorí preskúmali tento klenot Slovenskeho raja, boli Eugen Ruffiny, Gustáv Lang a Ondrej Maga. Dĺžka chodieb v jaskyni meria 1 386 m. Zatiaľ je sprístupnená najkrajšie zaľadnená časť v dĺžke 475 m. Množstvo ľadu sa odhaduje na 145 000 m3, hrúbka na 25 m. Dobšinská ľadová jaskyňa mala ako prvá elektrické osvetlenie už v roku 1886. Vstupná časť jaskyne zvaná Cintorín. Foto: archív TASR, autor G. Bodnár/17. júla 1970

 

Bukové pralesy Karpát v Národnom parku Poloniny a Vihorlat v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat

     Karpatské bukové pralesy boli pôvodne bilaterálnym, dnes sú však už trilaterálnym svetovým prírodným dedičstvom. Nachádzajú sa v prírodných lokalitách Vihorlat okolo hrebeňa Vihorlatských vrchov, Havešová – medzi obcami Kalná Ráztoka a Stakčinská Ráztoka v okrese Snina a Rožok – v Národnom parku Poloniny, severovýchodne od obce Ulič. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli zapísané v roku 2007 a rozšírené od roku 2011.

Letecký pohľad na Morské oko v pohorí Vihorlat pri Snine. Foto: archív TASR, autor Š. Kačena/19. októbra 1992