Legendárny „Hatrlo“ oslavuje životné jubileum.

V ankete o najlepšieho slovenského futbalistu storočia obsadil druhé miesto hneď po Jánovi Popluhárovi. Pod prezývkou „Hatrlo“ bol známy svojou fintou – prehadzovačkou a stal sa postrachom nielen pre domácich, ale i zahraničných obrancov.

Adamec sa narodil 26. februára 1942 vo Vrbovom. Rodičia chceli mať z chlapca zámočníka, ale jeho už od malička najviac zaujímal futbal, ktorý s rovesníkmi začal hrávať na miestnom kamenistom ihrisku. Vrbovskí chlapci organizovali aj zápasy s rovesníkmi z okolitých dedín a už v nich Adamec vynikal.

Jeho futbalovú kariéru vážne ohrozilo zranenie kolena práve po jednom z týchto chlapčenských zápasov, pre ktoré strávil v nemocnici šesť týždňov. Lekári ho dokonca na päť rokov oslobodili od telesnej výchovy a futbal mal zakázaný.

Jozef sa však futbalu nevzdal. Vynikať začal ako dorastenecký hráč Vrbového. Prvá vážnejšia ponuka prišla z Považskej Bystrice, kam ho však mama nepustila. No keď dorazila pozvánka z Trnavy, celá dedina vraj jeho mamu prehovárala, aby syna pustila do Spartaka.

V trnavskom drese v najvyššej československej súťaži debutoval ako 17-ročný pod vedením trénera Antona Malatinského v marci 1959.  Účinkovanie v klube "bílych andelov" sa prerušilo v roku 1961, keď dostal povolávací rozkaz na vojenčinu. Vďaka nemu sa však Adamec ocitol v tej dobe v jednom z najlepších mužstiev - v Dukle Praha. V jednej kabíne odrazu sedel s najväčšími hviezdami prvej československej ligy - Masopustom, Pluskalom, Novákom, Kučerom, Jelínkom, Borovičkom, Koubom, Vacenovským a ďalšími. S Duklou vtedy získal dva československé majstrovské tituly.

Po skončení vojenskej služby sa vrátil znovu do Trnavy, ale túžil po Slovane Bratislava. Kam síce prestúpil, ale boli to ako sám hovorieval, stratené roky. V tíme belasých pôsobil 639 dní, ale z toho 267 nehral pre tresty. Za jednu z mála výnimočných chvíľ v pôsobení v Slovane možno označiť zápas proti českému Třincu, v ktorom Adamec zaznamenal šesť gólov.

Obávaný útočník sa vrátil naspäť do Trnavy, s ktorou získal päť československých majstrovských titulov a postúpil do semifinále Európskeho pohára majstrov.Celkovo vo vtedajšej najvyššej futbalovej súťaži nastrieľal 170 gólov, z toho 138 za Spartak, 17 za Duklu a 15 za Slovan. Prvenstvo v súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca si vystrieľal štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971).

Jeho futbalové umenie neostalo nepovšimnuté ani československou reprezentáciou. Už v dvadsiatich hral na MS v Čile odkiaľ sa vrátil so striebornou medailou. Z reprezentačného pôsobenia sú pamätné jeho hetriky. Tri góly v jednom zápase strelil slávnej Brazílii v roku 1968 na bratislavskom Tehelnom poli. Druhý hetrik zaznamenal proti Írsku. Výborný výkon podal aj v barážovom zápase o postup na MS v roku 1970. V súboji s Maďarskom strelil krásny gól z priameho kopu.

Ako tréner viedol v najvyššej súťaži Trnavu, Banskú Bystricu, Inter Bratislava, Dunajskú Stredu, Tatran Prešov, Slovan či Petržalku. V rokoch 1999-2001 bol kormidelníkom slovenskej futbalovej reprezentácie. Počas športovej kariéry ho ľudia obdivovali pre jeho góly a futbalové finesy, ale bol známy aj ako futbalový búrlivák.