Ľudové milície – ozbrojená päsť robotníckej triedy

V priebehu totalitného režimu v Československu dosiahli jednotky Ľudových milícií obrovskú základňu. Koncom 80.rokov minulého storočia v radoch týchto ozbrojených zložiek figurovalo vyše 80 tisíc príslušníkov. Zároveň ĽM disponovali veľmi dobrým vybavením. Na pochodujúcich milicionárov v uliciach Bratislavy počas socialistických prvomájových osláv si spomína  aj fotoreportér TASR Štefan Puškáš.

Tie oslavy sa nemohli zaobísť aj bez takejto parády. Aj prax bola taká, že keď sa robila reportáž z takejto akcie, bolo treba, aby sa tam objavila úderná sila robotníckej triedy. Jednotky milicionárov pôsobili skutočne ako profesionálna či poloprofesionálna zložka. Vždy išli s nejakými ľahkými zbraňami, väčšinou samopalmi a ťažšiu techniku neukazovali, ale určite ju vlastnili.

Dalo sa dostať aj do zákulisia milicionárov ?

Tie jednotky boli organizované pri veľkých závodoch a tam mali aj zázemie, ako napríklad  priestory na stretávanie sa, sklady uniforiem, munície a podobne. Tam  však fotografov veľmi nepúšťali. Vtedy sa nesmelo vedieť všetko a tobôž nie všetko fotiť. Možno by sme mali aj strach, keby sme vedeli, čo všetko majú k dispozícii.

Čo sa teda mohlo v súvislosti s Ľudovými milíciami fotiť?

Ako som spomínal prehliadky. Celý svet mal asi vedieť, že okrem armády sú tu ľudia, ktorí budú brániť  socialistický majetok. Okrem toho nás volali, aby sme fotili ich porady, vyznamenávanie,  besedy s pioniermi, ale fotili sme aj to ako čistia zbrane. Niektorí kolegovia dokonca mali možnosť fotiť aj vojenskú prípravu milicionárov. Ja som na takom cvičení nebol.

Akí ľudia boli v tých jednotkách?

Robotnícke kádre, brali sa zdola až po majstra. Málokedy tam boli členovia vtedajších manažmentov podnikov, iba ak tí najvyšší velitelia. Keďže boli údernou silou KSČ, väčšina z nich boli členovia strany, ak nie všetci.

A čo sa týka veku?

Nuž neboli to mladí chlapci ako, keď ste videli pochodovať vojakov v armáde. Najmladší mali okolo 30 rokov a potom to už išlo hore. Mnoho bolo takých, čo už ťahali na dôchodok. Veď medzi sebou držali účastníkov vojny a partizánov.

O premene závodných stráží na takzvané Robotnícke milície, ktorých základnou úlohou mala byť ochrana podnikov, rozhodlo vedenie Komunistickej strany Československa 21.februára 1948, kedy sa tieto zložky začali naplno aktivizovať. Na známe Ľudové milície ich premenovali až neskôr.

Ochrana podniku bola po celé desaťročia prezentovaná ako zabezpečenie majetku proti vplyvu reakčných  buržoáznych síl, tie vtedy predstavovali v zásade ich vlastníci.  Preložené do zrozumiteľnej reči, išlo o to, aby sa k majetku nedostali hlavne jeho vlastníci.  Mnohí totiž tušili ako sa skončí politická kríza a snažili sa vziať zo svojho majetku čo sa dalo. Toto však komunistom nevyhovovalo, nakoľko tvrdili, že fabriky budú majetkom robotníckej triedy, ktorá v nich pracuje.

Niektorí členovia milícií mali svoje vlastné zbrane, ktoré si ponechali ešte z druhej svetovej vojny. Ďalšie organizované jednotky sa začali ozbrojovať aj vďaka vtedajšiemu Zboru národnej bezpečnosti, ktorý ovládali komunisti. Koncom februára 1948 mali milície takmer sedem tisíc členov.

Po celý čas svojho trvania podliehali tieto ozbrojené zložky vedeniu Komunistickej strany Československa. Boli pomerne dobre vyzbrojené a disponovali nie len samopalmi a guľometmi, ale aj špeciálnou technikou. Navyše sa pravidelne zúčastňovali cvičení, kde narábali aj s takými zbraňami ako protilietalové guľomety a podobne.

Oficiálna filozofia, ktorá mala odôvodniť opodstatnenie týchto jednotiek, bola ochrana závodov a prevádzok v prípade ozbrojeného konfliktu. Táto myšlienka sa živila hlavne v období takzvanej studenej vojny. Svoju zladenosť a silu demonštrovali Ľudové milície na oficiálnych oslavách, predovšetkým prvomájových manifestáciách a vojenských prehliadkach.

Hlavným veliteľom týchto ozbrojených zložiek bol šéf politickej strany, teda generálny tajomník KSČ. Nápadne to pripomína niektoré silové zložky v minulosti, napríklad nacistickú stranu v Nemecku z čias Hitlera, ale podobnosti by sa dali nájsť aj v dnešnej dobe.

Svoju  neslávnu úlohu zohrali ĽM nie len v roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti, ale aj o 20 rokov neskôr. V čase okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. Ppočas normalizácie zasahovali milície pri protikomunistických demonštráciách vo veľkých českých mestách.

Mohutné nasadenie ĽM bolo údajne pripravované aj po vypuknutí nežnej revolúcie v roku 1989.  Všetky zložky tejto armády sa aktivizovali a mali byť pripravené na zásah proti demonštrantom.  Niektoré pražské jednotky, boli povolané na to, aby strážili sídlo KSČ. Veľký presun jednotiek ĽM do hlavného mesta sa mal uskutočniť 21.novembra 1989,  prišlo okolo štyri tisíc mužov. Zvyšné sily už do Prahy nedorazili, pretože vtedajší šéf KSČ Miloš Jakeš rozhodol inak.

Niekoľko týždňov po novembrových udalostiach boli tieto zložky zrušené a jednotky rozpustené. Zbrane, vozidlá, ďalšiu techniku a vybavenie od nich prevzala armáda.