Rok 1946: Na východe republiky znovuotvorili Lupkovský tunel

     Lupkovský priesmyk je považovaný za akúsi pomyselnú hranicu medzi východnými a západnými Karpatmi, Nízkymi Beskydmi a Bukovskými vrchmi. Je to križovatka mnohých turistických ciest. Nachádza sa medzi obcami Palota a Starý Lupkow na poľskej strane.

     Keďže išlo o tradičnú spojnicu medzi Podunajskom a Poľskom, priesmyk sa stal prirodzenou cestou pri mnohých vojenských operáciách. Z tohto dôvodu tu v druhej polovici 19. storočia vybudovali aj železnicu. Zásobovali ňou armádu ešte počas 1. svetovej vojny, ktorá sídlila v rakúsko-uherskej pevnosti Přemyšl. Pod sedlom kopca bol postavený 416 metrový tunel. Železnica bola dokonca v roku 1896 zdvojkoľajnená. Počas vojny sa o toto strategické miesto viedli tuhé boje. V roku 1914 bol tunel zavalený, v roku 1920 bola demontovaná druhá koľaj. V septembri 1939 tunel poľská armáda zničila, aby zdržala postup nemeckej armády do Poľska.

     V roku 1943 Slovenský štát Lupkovský tunel obnovil a začal sa využívať na zásobovanie nemeckých vojsk na východnom fronte. Pri ústupe ho Nemci vyhodili do vzduchu. Červená armáda prekročila priesmyk v októbri 1944 počas karpatsko-dukelskej operácie. Aby sa zlepšilo zásobovanie vojakov na fronte bola trať obnovená a prebudovaná na širokorozchodnú. Železnica prekonávala priesmyk povrchom, pretože tunel bol stále zničený. Po tejto trati sa vrátil do čiastočne oslobodeného Československa špeciálnym vlakom z Moskvy aj prezident Edvard Beneš.

     Po skončení 2. svetovej vojny tunel odmínovali a obnovili. Celá trať až do Humenného bola prebudovaná na štandardný rozchod koľají. Tunel bol znovuotvorený 7. novembra 1946 a na oslavu bol vypravený špeciálny vlak. Slávnosti sa zúčastnil aj vtedajší minister dopravy ČSR Ivan Pietor.