Magda Vášáryová: Nechcela som byť nikdy herečkou
Dňa 26. augusta 1948 sa v Banskej Štiavnici narodila divadelná a filmová herečka, sociologička, politička a bývalá diplomatka Magda Vášáryová.
Magda Vášáryová pochádza z učiteľskej rodiny. Otec bol stredoškolský učiteľ literatúry a matka vyučovala nemčinu. V roku 1971 absolvovala štúdium sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. "Nikdy som nechcela byť herečkou, mojou láskou bola matematika. Túžila som byť intelektuálka, čo sa medzi hereckými kolegami tak veľmi nenosí," uviedla M. Vášáryová v jednom z publikovaných rozhovorov.

Filmový svet zaujala temperamentná dievčina s naivným detským výrazom už vo veku šestnásť rokov v snímke Senzi mama (1964). Režisér Stanislav Barabáš nakrútil v roku 1967 svoje úspešné dielo, televíznu adaptáciu Dostojevského poviedky Krotká, ktorá získala Veľkú cenu Grand Prix, Zlatú nymfu na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle v Monaku v roku 1968. Hlavné úlohy v snímke stvárnili Ctibor Filčík a vtedy mladučká Magda Vášáryová.
V období rokov 1970-1989 postupne hrala v Divadle na Korze, Divadle Nová scéna a v Slovenskom národnom divadle. Bola predstaviteľkou hlavných úloh v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách. Jej najslávnejšie filmy sú Marketa Lazarová (1967), Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Radúz a Mahulena (1970), Rusalka (1977), Krutá ľúbosť (1978). Zažiarila hlavnou postavou Maryšky v snímke Jiřího Menzla Postřižiny (1980).
Ďalšími snímkami kde zarezonoval talent M. Vášáryovej boli Tichá radosť (1985) a Južná pošta (1987). Účinkovala aj v mnohých televíznych filmoch a seriáloch ako Úklady a láska (1971), Statky zmätky (1973), Straty a nálezy (1975), Elektra (1978) alebo Alžbetin dvor (1986).
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa začala Magda Vášáryová venovať politike. Na začiatku 90. rokov minulého storočia prijala ponuku prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej republiky Václava Havla na funkciu veľvyslankyne ČSFR v Rakúsku. Vykonávala ju od apríla 1990 do januára 1993. Bola iniciátorkou a zakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave, ktorá začala činnosť 15. októbra 1993. Pôsobila v nej sedem rokov. V roku 2000 sa vrátila k diplomacii, pôsobila na poste veľvyslankyne Slovenskej republiky v Poľskej republike. Od 21. februára 2005 zastávala funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných vecí SR. Do tejto funkcie ju nominovala Slovenská demokratická a kresťanská únia, ktorej členkou sa stala v máji 2005. Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou Národnej rady SR za SDKÚ-DS, 12. decembra 2013 stranu opustila.


V roku 1999 M. Vášáryová neúspešne kandidovala na post slovenskej hlavy štátu a v roku 2010 neuspela vo voľbách na post primátorky Bratislavy. Niekoľko rokov pracovala ako manažérka v oblasti public relations, v rámci ktorej sa po marketingovej stránke venovala aj problematike hendikepovaných športovcov.
Je zakladateľkou a predsedníčkou Správnej rady Via Cultura (NGO), zakladateľkou Inštitútu pre kultúrnu politiku, od roku 2013 predsedníčkou najstaršieho slovenského spolku žien Živena a internetového časopisu Kultúrny kyslík.
Magda Vášáryová je autorkou knižných spomienkových impresií o Banskej Štiavnici s názvom Krátke listy jednému mestu (1986), knižiek Diskrétní průvodce (1997), Buďme poriadni (2006) a Polnočný sused (2008). V roku 2009 vydala publikáciu Hlavička štátu.

Za herecké výkony doma i v zahraničí získala M. Vášáryová viaceré ocenenia. V roku 2017 získala v Košiciach na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest cenu Hercova misia spolu s českým hercom Ondřejom Vetchým.
Magda Vášáryová, ktorá hovorí plynulo šiestimi jazykmi, je sestrou nemenej slávnej herečky Emílie Vášáryovej a manželkou humoristu a dramatika Milana Lasicu.