Maňa: Nevesty išli k oltáru v čiernom kroji

Prvé písomné záznamy o obci Maňa, okres Nové Zámky, pochádzajú z roku 1237. Archeologické výskumy však potvrdili, že v tejto lokalite bolo starodávne osídlenie. Okrem sídlisk Keltov a Germánov tu bolo výrazné slovanské osídlenie z 9. – 11. Storočia. Súčasnú podobu dostala obec v roku 1962 zlúčením dvoch samostatných obcí Veľká Maňa a Malá Maňa.

Manianske nevesty išli pre oltár v čiernom kroji

Život v obci približujú súčasnej generácii exponáty sústredené v Národopisnej expozícii v Mani. Je zriadená v priestoroch základnej školy a je súčasťou praktickej výučby regionálnej výchovy na škole. Exponáty poskytli miestni občania.

Súčasťou národopisnej expozície sú manianske kroje zo začiatku 20. storočia. K tým najstarším, ktoré sa nosili pred 100 až 150 rokmi, patrili kroje ušité z konopného plátna.

Zaujímavosťou tejto dediny bol svadobný kroj nevesty, ktorá sa tradične vydávala v čiernom. Z čoho a kedy vznikla táto tradícia, nikto nevie, no dobové fotografie potvrdzujú, že nevesty skutočne stáli pred oltárom odeté v čiernej farbe. Folklórne tradície Mane reprezentujú okrem Národopisnej expozície aj folklórne súbory Dolina a Dolinka.

Veľká noc v Mani má neopakovateľnú atmosféru

Veľkonočné sviatky sa spájajú s viacerými zvykmi, jeden z nich však na Slovensku nemá obdobu. Na Veľkonočnú nedeľu sa v tejto obci vždy konala mužská procesia, do ktorej sa každoročne zapájajú chlapi z dediny, od mládencov až po najstarších obyvateľov obce. Zhruba 150 chlapov skoro ráno prejde celou dedinou a ohlasuje Zmŕtvychvstanie Krista.

"Tento zvyk je v rámci Slovenska výnimočný, typický pre Maňu a susednú obec Kmeťovo, ktorá je nám tradíciami veľmi blízka," skonštatoval starosta Mane Igor Sádovský. Chlapi nesú kríž a so spevom prejdú viac ako trojkilometrovú trasu. Po hodine a pol sa mužská procesia končí v kostole, kde sa začne mužská svätá omša.

Tradícia mužských procesií nebola podľa kultúrnej pracovníčky Obecného úradu v Mani Jarmily Trungelovej nikdy prerušená, ani za socializmu. Nechodilo sa však po celej dedine ako teraz, trasa bola kratšia.

Zaujímavá je aj následná mužská svätá omša. Je to vraj jediný deň v roku, kedy sú v kostole len chlapi a spoločne spievajú, čo má podľa miestnych neopakovateľnú atmosféru.

Po skončení omše sa chlapi zídu pred farou, kde už majú prichystané pohostenie. Dokonca ani najstarší obyvatelia obce si nepamätajú, kedy a ako táto tradícia vznikla. Veľkonočný pondelok je už tradične spojený s polievačkou. Mládenci chodia polievať dievčence vodou a voňavkami, šibanie v obci tradíciu nemá.

Obec bohatá na významné osobnosti

Časť Národopisnej expozície v Mani je venovaná známym rodákom. Patria k nim napríklad apoštolský nuncius Dominik Hrušovský, ktorý je v obci aj pochovaný. Z Mane pochádza aj knihovník Vševlad Jozef Gajdoš. Manianskymi rodákmi sú aj spisovateľ Benjamín Tinák, univerzitný profesor Július Španár, novinár a literárny dramatik Marián Bednár, prvý predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Štefan Sádovský či politik Pavol Hrušovský.

V tejto obci žil aj spisovateľ, novinár a politik Jozef Gašpar Tido a jeho vnuk Boris Zala. Žil tu napríklad aj psychiater Eugen Jonáš, objaviteľ metódy prirodzenej regulácie počatia. 

V prírodnej rezervácii vraj žije takmer 190 druhov vtákov

V katastrálnom území obce sa nachádza prírodná rezervácia Žitavský luh. Na tomto mieste každoročne hniezdia mnohé chránené druhy vtákov a zároveň je aj stanovišťom pri migrácii vodného vtáctva.

V roku 2001 tu bol otvorený náučný chodník Žitavský luh, súčasťou ktorého je aj cykloturistický chodník. V rámci územia sú umiestnené informačné panely. V jarných a jesenných mesiacoch tu ornitológovia organizujú pre verejnosť pozorovanie vtáctva.

Rozloha rezervácie, známej aj ako Gedrianske lúky, je takmer 75 hektárov. Dĺžka náučného chodníka je 3,6 kilometra, jeho prechod trvá zhruba hodinu a pol. Náučné tabule vznikli ako občianska iniciatíva študentov z Vrábeľ a nitrianskeho občianskeho združenia EIC v čase otvorenia náučného chodníka.

V rokoch 2009 a 2013 obce Maňa a Kmeťovo spolu so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou náučné tabule obnovili. V súčasnosti je na náučnom chodníku šesť informačných tabúľ, ktoré obsahujú témy Mlynárstvo, Poľné mláky, Živočíchy, Rastliny, Súhrnné informácie o území a Príroda Kmeťova.

Vtáky sú najatraktívnejšou skupinou živočíchov žijúcich v rezervácii. Podľa aktuálnych výskumov sa od roku 1987 v rezervácii zistilo 189 druhov vtákov. Najvzácnejšie sú: kane, haja tmavá, sokol červenonohý, orol krikľavý, zo sov myšiarka močiarna. Viaceré druhy dravcov, ktoré sa vyskytli v Žitavskom luhu, sú európsky, ale aj svetovo ohrozenými druhmi.