Rok 1954: Maríková vtedy a dnes
Vláda ľudu prináša svoje výsledky. Kedysi bolo na Slovensku veľké vysťahovalectvo. Dnes si obyvatelia obcí stavajú zo svojich platov nové domy.
"Celonárodná diskusia o návrhoch zákonov o národných výboroch, v ktorej odznelo desaťtisíce pripomienok, ukázala, ako sa náš ľud živo zaujíma o prácu národných výborov. Občania podávali pripomienky, aby zlepšili prácu svojich vlastných orgánov vo vedomí, že od ich činnosti závisí vzrast bohatosti a spokojnosti mesta, obce.
V nejednom diskusnom príspevku spomenuli naši občania aj neradostný život v minulosti a porovnávali ho s krásnym dneškom. Tak si v celonárodnej diskusii náš ľud znovu pripomenul biedu života v kapitalistickom zriadení a porovnal svoje okolie z dôb šafárenia richtárov, notárov a komisárov s dneškom - s radostnejším a bohatším životom v slobodnej, k socializmu kráčajúcej vlasti.
To málo, čo vykonal režim grófov a fabrikantov za desiatky rokov na jednej strane a radostné výsledky, dosiahnuté za vlády ľudu na druhej strane - to vidno presvedčivo aj v obci Maríková", píše sa v archívnej správe TASR.
Roky predmníchovskej republiky, boli pre Maríkovú rokmi biedy, utrpenia a vysťahovalectva. Bieda chudobného pracovitého ľudu rástla i tu, v obci Považskobystrického okresu, roztiahnutej zo široka pod strmými vrchmi Javorníkov na 105 lazoch.
Na celom Slovensku vzrastali dôsledky krízy kapitalistického hospodárenia. Rástla nezamestnanosť, bieda, hlad, vysťahovalectvo. Viac ako 200 Maríkovčanov utekalo pred smrťou a hladom do Francúzska a ďalšie stovky živorili v Nemecku a inde za hranicami. Ľud v Maríkovej živoril v drevených dusných chatrčiach. Deti chodili - aj to len v zime, keď nepomáhali rodičom pri zárobkoch - do malej drevenej dusnej školy. Dnes sa maríkovská mládež pripravuje do radostného života v novej modernej, priestrannej škole, ktorú v oslobodenom štáte postavila vláda ľudu.
V predmníchovskej republike boli v celom Považskobystrickom okrese iba traja lekári. V obciach lekárov nebolo. V roku 1932 zo 186 živonarodených detí v Maríkovej zomrelo 48. Ešte v roku 1941 zomrelo niekoľko sto ľudí ako obete týfovej nákazy. Tak sa starali o ľud a jeho zdravie náčelníci, notári a komisári. A dnes? Dnes majú aj v Maríkovej ústav národného zdravia! Dnešní Maríkovčania sa už rodia v hygienickej pôrodnici. Stará sa o nich zdravotnícky personál pod starostlivým vedením lekárov. V uplynulom roku zomrelo zo 120 novonarodených Maríkovčanov len päť", uvádza archívna správa TASR.
