Matúš Kučera patrí k zakladateľom slovenskej vedeckej medievalistiky
Dňa 28. októbra 1932 sa v Mojtíne narodil historik, vysokoškolský pedagóg, exminister školstva a vedy Slovenskej republiky Matúš Kučera.
Po vyštudovaní slovenčiny a histórie na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1951–1956) a ročnom štúdiu (1955) na Univerzite Karlovej v Prahe, pôsobil Matúš Kučera dlhoročne na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1989 sa stal vedúcim Katedry československých dejín a archívnictva, ktorá bola v roku 1990 premenovaná na Katedru slovenských dejín, českých dejín a archívnictva.
Začiatkom 90. rokov 20. storočia vstúpil Matúš Kučera do politiky. V roku 1992 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V rokoch 1992-1993 bol ministrom školstva a vedy SR za Hnutie za demokratické Slovensko. Neskôr pôsobil ako veľvyslanec SR v Chorvátsku a v republike Bosna a Hercegovina. Od roku 2000 zastával post riaditeľa Slovenského národného múzea, zároveň vyučoval dejiny na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 2008 je na dôchodku. Žije v Bratislave.
Historik Matúš Kučera je verejnosti známy aj ako popularizátor slovenského stredoveku. Je autorom kníh Veľkomoravská ríša v obrazoch (1966), Slovensko po páde Veľkej Moravy (1974), Pater patriae (1981), Veľká Morava - spoločnosť - kultúra - tradícia (1985), Slovensko v dobách stredovekých (1985) a i.
Je držiteľom viacerých ocenení. V roku 1998 mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2005 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja vedy. V roku 2004 dostal Cenu Jozefa Cígera Hronského, od roku 2005 je nositeľom titulu doctor honoris causa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
