Sekcia

50. roky: Po stopách V. I. Lenina – mládež vystupuje na Rysy

V roku 1957 založili vo Vysokých Tatrách tradíciu výstupu na Rysy. Spočiatku zväzácke podujatie neskôr získalo agitačný a politický rozmer.

 

 

     Rysy sú vrchy na slovensko-poľskej štátnej hranici vo Vysokých Tatrách. Môžu sa pochváliť hneď niekoľkými prvenstvami. Okrem faktu, že ide o najvyšší vrch Poľska, a tým aj najvyššie položený hraničný priechod, sú Rysy aj najvyšším vrchom v Tatrách, na ktorý sa môže bežný turista dostať po vlastných nohách bez použitia lanovky či horského vodcu. Sú obľúbeným cieľom turistov pre široký výhľad, ktorý poskytujú. Tvoria ich celkovo tri vrcholy.

     Nadmorská výška najvyššieho z troch vrcholov je 2503 m n. m. Tradičným východiskom túr na Rysy je Popradské pleso, cesta pokračuje Mengusovskou dolinou k Žabím plesám, Chate pod Rysmi a napokon až k vrcholu, ktorý poteší jedinečným výhľadom na panorámu Tatier. Z Poľska je možný výstup od Morského oka okolo Czarneho stawu pod Rysmi.

 

Impozantný je pohľad z vrcholu Rysov na hrebene Vysokých Tatier, Koprový štít s Hrubou, v pozadí Kriváň, Soliskové veže, Hrebeň Bášt a Satan. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/ 1. augusta 1964
Impozantný je pohľad z vrcholu Rysov na hrebene Vysokých Tatier, Koprový štít s Hrubou, v pozadí Kriváň, Soliskové veže, Hrebeň Bášt a Satan. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/ 1. augusta 1964

 

     Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blásy so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym. Prvý zimný výstup absolvoval nemecký alpinista a generál Theodor Wundt v spoločnosti horského vodcu Jakuba Horvaya 10. apríla 1884. V roku 1899 ich navštívila aj svetoznáma poľsko-francúzska vedkyňa Marie Curie-Skłodowska s manželom Pierrom a v roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie Vladimír Iľjič Lenin počas svojej emigrácie v Poľsku.

     Práve na Leninovu počesť organizovala Komunistická strana Československa od roku 1957 v okolí Rysov masové turistické podujatia mládeže. Výstupy oficiálne usporadúval štáb celoštátnej mládežníckej organizácie (Český svaz mládeže, Slovenský zväz mládeže) v spolupráci s telovýchovnými orgánmi a ich zväzom turistiky. Výstupy mali svoj kultúrno-spoločenský program ideového zamerania podporený návštevami čelných politických funkcionárov KSČ a Komunistickej strany Slovenska. Zúčastňovalo sa ich až okolo 4000 turistov.

 

Zábery z tábora v Starej Lesnej. Foto: archív TASR, autor M. Tuleja/ 8. augusta 1965

 

     Prvým organizátorom Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy bol Jaroslav Prísuda. Chýbalo málo a z tradičného výstupu na Rysy by bol výstup na Gerlach. V roku 1957 dostal totiž  Prísuda za úlohu zorganizovať nejakú akciu na počesť svetového festivalu mládeže v Moskve. Navrhol výstup desiatich ľudí na najvyšší štít v Československu, kde by sa zapálila symbolická vatra. Po návšteve kolegov v Poľsku však dostal iný nápad.  Rysy vybral preto, lebo sú pre svoju rozlohu ideálnym miestom stretnutia väčšieho počtu turistov a na tento vrch sa dá vystúpiť aj z Poľska.

     Hneď na 1. ročníku výstupu na Rysy sa zúčastnilo 400 až 600 mladých Slovákov, Čechov, Poliakov, Francúzov, Nemcov a Rusov. O rok neskôr stúpol počet účastníkov Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy na 3000 a v roku 1961 ich do Tatier zavítalo v dejinách najviac - takmer 12 000 chlapcov a dievčat, ktorých ubytovali v 43 táboriskách.

Dňa 31. júla sa začal VIII. Medzinárodný výstup mládeže na Rysy. Na miesta, kde v roku 1913 vystúpil i V. I. Lenin prišlo do 5000 mladých turistov. Tohtoročný výstup je súčasťou osláv 20. výročia Slovenského národného povstania. V prvý deň vystúpilo na vrchol vyše tisíc chlapcov a dievčat z celej republiky a spolu s nimi účastníci Medzinárodného tábora vo Vysokých Tatrách, mladí zo ZSSR, NDR, Poľska, Veľkej Británie i západného Berlína, Francúzska a Maďarska. Zase o jeden odznak viac. Štefánia Daťková pripína odznak 8. výstupu na Rysy spolupracovníkovi M. Roháčovi zo Strojárskych a metalurgických závodov v Dubnici. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/ 1. augusta 1964