Akademik Milan Čič stál pri zrode slovenskej ústavy

      Milan Čič v roku 1961 skončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na tejto fakulte pracoval do roku 1964 ako asistent. Následne tri roky pôsobil na Povereníctve spravodlivosti Slovenskej národnej rady. V roku 1968 zastával funkciu  odborného poradcu Úradu Predsedníctva vlády ČSSR.

      Vo funkcii námestníka ministra spravodlivosti SSR pracoval v rokoch 1969-1970. Odvtedy pôsobil na PF UK, kde získal titul kandidáta vied.  Bol pedagógom, neskôr prodekanom  a vedúcim Katedry trestného práva na právnickej fakulte v Bratislave.. Externe pracoval na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied, ktorého bol externým riaditeľom. Milana Čiča v roku 1979 vymenovali za vysokoškolského profesora a o deväť rokov neskôr mu udelili titul akademik. Od 21. apríla 1988 do 8. decembra 1989 ministrom spravodlivosti SSR.

       Predsedom slovenskej vlády bol Milan Čič v období od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990. Následne bol v prvých slobodných voľbách zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR za Verejnosť proti násiliu. Vo funkcii podpredsedu vlády ČSFR, povereným vedením oblasti legislatívy, pôsobil od 2. júla 1992 do 29. októbra 1992. V tejto funkcii pripravil a obhájil ústavný zákon o prechode podstatných funkcií federácie na orgány republík, ústavný zákon o zániku federácie a o delení majetku federácie a iné aktuálne zákony. V tom istom čase viedol pracovnú skupinu pripravujúcu návrh Ústavy Slovenskej republiky.

      Po zániku federácie sa ako splnomocnenec vlády SR orientoval na zriadenie Ústavného súdu SR. Po jeho vytvorení sa stal jeho prvým predsedom. V tejto funkcii pôsobil celé prvé funkčné obdobie (sedem rokov) do 22. januára 2000. Po prezidentských voľbách v máji 2004, keď za prezidenta SR občania zvolili Ivana Gašparoviča, nastúpil Milan Čič v júni 2004 do funkcie vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

     Milan Čič bol od roku 1961 do 10. marca 1990 členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) sa stal v roku 1991 a bol ním do konca roka 1992. Za prvého podpredsedu Strany demokratického stredu zvolili Milana Čiča 23. januára 2000.  V tejto funkcii pôsobil do novembra 2001, keď si najprv pozastavil členstvo v STRED-e kvôli kandidatúre na funkciu predsedu VÚC v Bratislavskom kraji, potom vystúpil zo strany.

      Vo vedeckej činnosti sa pôvodne orientoval na trestné právo, kriminológiu a kriminalistiku, od roku 1968 aj na ústavné právo. Z týchto oblastí napísal ako autor a spoluautor viaceré monografie, učebnice, štúdie a odborné články. Ako vedúci autorského kolektívu vydal rozsiahle dielo základného významu pre ústavnú teóriu a prax - Komentár k Ústave Slovenskej republiky.

      Z vyznamenaní, ktoré získal treba spomenúť Zlatú čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách (1982). Za významné výsledky vedeckovýskumnej činnosti týkajúcej sa metodológie vedy trestného práva dostal Zlatú medailu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Získal prémiu Štefana Marka Daxnera za zásluhy vo vedách o štáte a práve, ktorú mu udelila Matica slovenská v januári 2000.

      Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach 18. apríla 2000 udelili Milanovi Čičovi titul doctor honoris causa UPJŠ. V januári 2012 na vedeckej konferencii na tému Aktuálne otázky trestného zákonodarstva, ktorá sa konala na akademickej pôde Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy ocenili profesora Milana Čiča pri príležitosti jeho významného životného jubilea - 80 rokov, pamätnou medailou Právnickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe, Vysokej školy v Sládkovičove a Zlatou plaketou Spoločnosti pre trestné právo a kriminológiu, ktorej sa stal čestným predsedom.