Milan Markovič - priekopník politického kabaretu
Učiteľ, novinár, publicista, herec, moderátor, hudobný skladateľ, talkmaster, scenárista, humorista a satirik. Toto všetko sú polohy a tváre Milana Markoviča, ktorý sa dožíva 75 rokov.
Milana Markoviča si mnohí spájajú s hereckými začiatkami v Radošinskom naivnom divadle, ďalší so zábavnými reláciami Pod pyramídou v Slovenskom rozhlase a iní zasa s trefnou politickou satirou na televíznej obrazovke.
Milan Markovič sa narodil 14. júla 1943 v Bratislave. Jeho rodičia sa viackrát sťahovali, takže časť detstva strávil v Prešove, či v Nitre. Nakoniec sa rodina vrátila zasa do hlavného mesta. V rokoch 1960-64 študoval na Pedagogickej fakulte v Trnave a po jej absolvovaní nastúpil ako učiteľ v Gajaroch. Ako učiteľ slovenčiny a ruštiny tu pôsobil do roku 1968, potom sa stal redaktorom Učiteľských novín. Práve na tomto pôsobisku sa zoznámil so svojím neskorším hereckým a autorským kolegom Stanislavom Štepkom. Spoločne založili Radošinské naivné divadlo a Markovič napísal hudbu azda k najznámejšej hre tohto súboru – Jáááánošíííík. Neskôr, vďaka jeho schopnosti imitovať "chlapcov, ktorým môžu byť ženy ukradnuté", bola k hre pripísaná aj postava Uhorčíka, ktorou sa uviedol ako herec. V Radošinskom naivnom divadle pôsobil Markovič až do roku 1987.
V rokoch 1970-74 vyštudoval M. Markovič žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1976 sa začalo jeho pôsobenie v Slovenskom rozhlase. So Stanom Štepkom a Petrom Guldanom začali pripravovať zábavnú reláciu Variácie.
Azda najviac sa divákom vryli do pamäti Večery Milana Markoviča, priame prenosy zo Štúdia S, ktoré Slovenská televízia vysielala v rokoch 1993-95. Na ďalšie tri roky sa relácia presťahovala na obrazovky Českej televízie, kde sa vysielala pod názvom Na šikmej ploche. Po roku 1998 sa politický kabaret vrátil do TV Markíza a v roku 2003 opäť do STV.
Milan Markovič je autorom a účinkujúcim v mnohých kabaretných a zájazdových programoch, napríklad MM Kabaret, či program Niekto príde. V roku 2011 mu vyšla kniha fejtónov s názvom Kto sa bojí, nech nečíta.
