Najväčšie ligové úspechy dosiahol Emil Pažický v belasom drese

Kráľ ligových strelcov z roku 1955, so 123 ligovými gólmi jeden z najproduktívnejších členov Klubu ligových kanonierov nebol hrdinom len na ihrisku, ale aj v osobnom živote. Keď mal 42 rokov, postihla ho zákerná choroba, ktorá ho na viac ako 30 rokov pripútala na invalidný vozík. So sklerózou multiplex statočne zápasil až do svojej smrti.

 S Pažickým si futbaloví pamätníci určite spájajú 10. apríl 1949. Československá reprezentácia nastúpila proti vtedajšiemu legendárnemu a takmer neporaziteľnému maďarskému výberu, v ktorom okrem iných hral aj slávny Ferenc Puskás. Vtedajšia československá reprezentácia prekvapivo zvíťazila 5:2 a Pažický pri svojom reprezentačnom debute strelil piaty gól. V roku 1953 prispel dvoma reprezentačnými gólmi aj pri nezabudnuteľnom víťazstve Československa nad Talianskom 2:0.

V drese Slovana Bratislava sa v septembri v roku 1956 stal historicky prvým strelcom pri prvom vystúpení československého mužstva v Európskom pohári majstrov (dnes Liga majstrov). Pažický skóroval v 23. minúte v prvom kole proti poľskému tímu CDKS Varšava. Na celkovom víťazstve Slovana 4:0 sa podieľal ešte jedným gólom.

Emil Pažický sa narodil 14. októbra 1927 v Považskom Chlmci (od roku 1970 mestská časť Žiliny). Kým sa ako 20-ročný mladík upísal Slovanu Bratislava, prekvapil fanúšikov "belasých" na Tehelnom poli v roku 1946 ako dorastenec ŠK Žiliny. V dorasteneckom zápase medzi ŠK Žilina a Slovanom Bratislava nastrieľal v druhom polčase päť gólov a Žilina vyhrala 6:5. Už o dva roky neskôr v roku 1948 si ho Slovan požičal zo Žiliny na futbalové prípravné zápasy do Turecka a Mexika. Po týchto zájazdových zápasoch sa stal stabilným členom bratislavského tímu.

Fanúšikov Slovana zabával Pažický svojou hrou, pri ktorej sa ako "tank" valil do súperovej obrany a pálil tvrdé strely zväčša bez prípravy s dvoma prestávkami deväť rokov (1948-1950, 1952-1955, 1956-1960). Dva roky (1950-1952) obliekal dres vtedajšieho pražského Armádneho telovýchovného klubu (ATK) a na sezónu 1955/1956 sa vrátil do Žiliny do vtedajšieho klubu DŠO Dynamo Žilina (dnes MŠK Žilina).

Najväčšie ligové úspechy dosiahol, spoluhráčmi prezývaný Bača či Pažo, v belasom drese bratislavského Slovana, s ktorým oslávil tri (1949, 1950, 1955) československé majstrovské tituly a v roku 1955 sa s 19 gólmi stal kráľom ligových strelcov. Celkovo v bývalej najvyššej československej lige odohral 251 zápasov a strelil 123 gólov.

Za československú reprezentáciu odohral 18 duelov a súperových brankárov prekonal sedemkrát. Útočnou oporou československej reprezentácie nebol len pri historických víťazstvách nad Maďarskom (1949) a Talianskom (1953), v ktorých aj skóroval, ale aj na majstrovstvách sveta (MS) vo Švajčiarsku v roku 1954.

Emil Pažický, veľká osobnosť povojnovej histórie československého a slovenského futbalu, zomrel 23. novembra 2003 v Bratislave.