Gottwaldovo námestie v Bratislave v plnej paráde
Za účasti generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka bol 13. novembra 1980 v Bratislave odhalený Pamätník Klementa Gottwalda. Stal sa dominantou celého novo architektonicky stvárneného Námestia Klementa Gottwalda.
Námestie a jeho názvy sa menili s dobou. Kniežacia lúka pred letným arcibiskupským palácom pre starých Bratislavčanov však navždy zostala "Firšnálom" (z nemeckého Fürstenallee).
Cintorín, vojenské prehliadky i cirkusanti
Námestie slobody (do roku 1948) bolo najväčším voľným priestorom v meste. Konali sa tu vojenské prehliadky, rozkladali sa tu cirkusanti, kolotočiari, deti si tu na jeseň púšťali šarkany. V roku 1945 sa celý priestor vyčistil a začalo sa s búraním okolitých vinárskych domčekov. Postavila sa budova novej pošty a ústavy Slovenskej technickej univerzity. V roku 1958 sa zbúrala spodná časť námestia, aby na jej mieste mohla vyrásť Strojnícka fakulta STU. Neskôr sa voľný priestor zmenil aj na parkovisko, ktoré však bolo málokedy využité.
Ako vzdať hold prvému robotníckemu prezidentovi
Na niekdajšom odbore výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava 1 skrsla koncom 70. rokov myšlienka darovať mestu ďalší kus zelene. Projekt námestia pripravili na Projektovom ústave kultúry. Hotové dielo malo mať hodnotu 25 miliónov Kčs a investorom bola Mestská správa komunikácií.
Dovtedy prašný a málo využitý priestor sa zmenil na betónové námestie. Kvety aj trávniky sa ocitli v betónových kvetináčoch. Chodníky boli riešené do kruhu, stred námestia vyplnila fontána Družba a na začiatku námestia sa v roku 1980 ocitla dominanta priestoru betónové súsošie.
Opäť Námestie slobody
Doba plynula ďalej a tvár i názov námestia sa opäť menil. Námestie dnes poznáme pod názvom Námestie slobody a súsošie prvého robotníckeho prezidenta z neho zmizlo, rozobrali ho v rokoch 1992 – 1994.
