Milan Rastislav Štefánik – symbol zjednotenia Čechov a Slovákov
Predčasná smrť slovenského politika Milana Rastislava Štefánika (4. máj 1919) dodnes vyvoláva množstvo otázok. Letecké nešťastie neďaleko Ivánky pri Dunaji nepokladali svedkovia a staršie generácie za nehodu.
Od roku 1928, keď architekt Dušan Jurkovič dokončil mohylu M. R. Štefánika na Bradle sa stala táto lokalita pútnickým miestom. Načas prerušená tradícia národných pútí na Bradlo sa opäť obnovila po druhej svetovej vojne.
Milan Rastislav Štefánik mal veľkú zásluhu na vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako spoluzakladateľ Československa sa tešil veľkej úcte. Napriek jeho zásluhám ho prvý čs. prezident Tomáš G. Masaryk a vtedajší minister zahraničných vecí a neskorší prezident ČSR Edvard Beneš nepovažovali za spojenca, skôr politického súpera.
Štefánik sa 4. mája 1919 vracal z Talianska na Slovensko. Jeho dvojplošník Caproni Ca 33 vyštartoval z letiska pri severotalianskom Udine ráno o 8. hodine. V lietadle boli spolu s ním ďalšie tri osoby.
Keď sa lietadlo so Štefánikom po troch hodinách ocitlo nad Bratislavou, začali po ňom strieľať. Najskôr po ňom podľa oficiálnych záznamov vystrelil strážny vojak Jozef Meško. Streľba sa však ozvala viackrát z rôznych miest. Vojaci si údajne mysleli, že strieľajú po nepriateľskom maďarskom lietadle.
Podrobné vyšetrovanie havárie sa neuskutočnilo. Z oficiálnej verzie vyplynulo, že pád lietadla spôsobil prudký vietor. Streľba sa nespomínala. Poveternostné podmienky havárie lietadla však vo svojej správe vylúčil taliansky kapitán F. Zapelloni, ktorý prišiel na druhý deň do Bratislavy zisťovať príčiny tejto tragédie. Ako možnú príčinu označil nevoľnosť Štefánika pri pilotovaní alebo pretrhnutý drôt rádiostanice zapletený do ťahadiel ovládania. Štefánik však na mieste pilota nesedel.
Pád Štefánikovho lietadla sa začal vyšetrovať až v roku 1927. Vyžiadala si to verejná mienka a mnoho svedectiev, v ktorých sa spomínala streľba na stroj. Ani zriadenie vyšetrovacej komisie však nový pohľad na túto udalosť nepriniesol, a tak naďalej zostal priestor na rôzne špekulácie ohľadom smrti prvého najvplyvnejšieho slovenského politika ČSR.
Komunistickému režimu pamiatka na M. R. Štefánika nevyhovovala. Z verejných priestranstiev jeho sochy zmizli. Výnimkou sa stal iba rok 1968, keď sa opäť na Bradle zišli tisícky ľudí, aby si uctili osobnosť slovenskej politiky. Krivda v srdciach Slovákov však pretrvala do súčasnosti. Z generácie na generáciu sa odovzdáva údajné Benešove vyjadrenie na adresu Štefánika:"Nebo on, nebo já".
