Národný pohreb hrdinov Brezovej pod Bradlom
Dejinný pamätník architekta Dušana Jurkoviča, ktorý sa nachádza na cintoríne v Brezovej pod Bradlom je mohylou viacerých hrobov. Svoj večný pokoj pod ním našiel nielen tento známy kopaničiarky rodák, ale aj hrdinovia bojov 1944-1945 - osem mladých mužov, s ktorými sa Brezová pod Bradlom rozlúčila 31. októbra 1945.
Mozaiku osudov brezovských hrdinov skladal niekoľko rokov bývalý emeritný pedagóg z Brezovej pod Bradlom Mgr. Peter Pavel Uhlík, ktorý Vtedy.sk priblížil ich životné príbehy.
Štefan Držka ( 25.12.1923 - 6.1.1945 ) prežil celý svoj život na brezovskej kopanici U Držkov. Dňa 20. novembra 1944 vstúpil do Reptovho oddielu, ktorý bol súčasťou II. Štefánikovej čs. partizánskej brigády. Padol v boji proti Vlasovcom 6.1.1945 na kopanici U Rafčíkov.
Eduard Lanuševsky (1924 - 6.1.1945) bol poľský židovský chlapec z Krakova. Utiekol z koncentračného tábora v Terezíne a za dramatických okolností sa dostal z Protektorátu Čechy a Morava na západné Slovensko. Dňa 15. novembra 1944 ho prijali do Reptovho oddielu a spolu so Štefanom Držkom padol v boji proti Vlasovcom.
Pavel Nosko (30.4.1922 – 31.8.1944) bol rodákom z Brezovej. Vyučený zámočník slúžil ako vojak slovenskej armády v Poprade. Jeho posádka sa 30. augusta 1944 pridala k 1. čs. povstaleckej armáde na Slovensku k SNP. Už na druhý deň 31. augusta 1944 sa zúčastnil na ťažkých bojoch pri Kežmarku. Pri strete s úderným plukom armádnej skupiny Heinrici postupujúcej od poľského Noweho Sacza, padol.
Martin Konečník (28.10.1921 - 7.4.1945) bol vyučeným kuchárom a čašníkom. Pochádzal z Krajného – Matejoviec. Aj on po vypuknutí SNP vstúpil 1. septembra 1944 do Reptovho oddielu. Zahynul v boji s ustupujúcimi nemeckými jednotkami v chotári obce Podkylava v deň jej oslobodenia, 7. apríla 1945.
Ján Konečník (1.10.1925 - 7.4.1945) pracoval na otcovom hospodárstve v Krajnom – Jeruzaleme. Od 1. septembra 1944 bol ako ďalší jeho rodáci v Reptovom oddiele, potom prešiel k Snežinskému. Zomrel ako zásobovač partizánskeho oddielu v Novej Lehote 15. januára 1945.
JUDr. Martin Tatara (28.2.1907 - 14.10.1944) bol rodákom z Brezovej. Ako vyštudovaný právnik pracoval v Slovenskej sporiteľni, bol riaditeľom Zväzu slovenských sporiteľní a funkcionárom Republikánskej strany. Po povstaleckej mobilizačnej výzve sa stal vojakom 1. čs. povstaleckej armády na Slovensku, jej 6. taktickej skupiny Zobor. Tatara zahynul počas bojov v Liptovskej Osade 14. októbra 1944.
Pavel Mudroch ( 31.8.1910 - 23.10.1944 ) bol bratom známeho maliara Jána Mudrocha. Pochádzal zo Sotinej (dnes súčasť Senice). Nedoštudoval medicínu, a tak sa stal profesionálnym vojakom slovenskej armády. Bol zástupcom veliteľa Oddielu armádnych pretekárov a sám patril medzi najlepších šermiarov. Verný odkazu Masaryka a Štefánika odchádzal od najbližších do SNP s vetou: „Musím stihnúť spojenie na Bystricu, idem cez Brezovú“. Potom dodal: „O dva-tri mesiace som späť, potom už bude všetko iné“. Stal sa príslušníkom povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku, jej 3. taktickej skupiny Gerlach. Bol veliteľom delostreleckého 21. pešieho práporu Váh. Osudný sa mu stal boj s esesákmi 18. divízie Horst Wessel východne od Zvolena pri Podkriváni. Jeho pozorovateľnu zasiahla mína, ktorá mladého kapitána 23. októbra 1944 zabila.
Ivan Hrušovský (15.12.1913 - 8.11.1944 ) pochádzal z Vrútok, z rodiny Viestovcov. Bol absolventom obchodnej akadémie a výborným tenistom. Keď vypuklo SNP bol dôstojníkom v zálohe. Aj on vedel kde je jeho miesto. Doma takisto povedal: „Idem do Bystrice cez Brezovú, mám sa tam s niekým zísť“. Najprv viedol výcvikovú základňu povstalcov v Brezne, potom bojoval na fronte. Po potlačení Povstania prešiel do partizánskej skupiny, ktorej jadro tvorili príslušníci 2. čs. paradesantnej brigády. Jednotka pôsobila pod severnými svahmi Chabenca. Keď 8. novembra 1944 zišli partizáni do Liptovských Kľačian (pre hlad už nedbali na bezpečnosť), rozpútal sa divý boj s Nemcami. Z neho sa už dvadsiatidvaja nevrátili. Pochovali ich do spoločného hrobu v osade, bol medzi mini aj Ivan Hrušovský. Po vojne ho identifikoval brat Mojmír a zariadil jeho prevoz do Brezovej pod Bradlom.
Mudroch a Hrušovský boli priatelia. Cestu do Banskej Bystrice im sprostredkoval brezovský učiteľ Ján Kubačka. Počas cesty si sľúbili, že po oslobodení sa stretnú v Brezovej pod Bradlom. Bohužiaľ už len symbolicky im toto prianie splnili predstavitelia brezovského „Cechu Tatarôv“ v Bratislave.
Sedem mladých mužov pochovali s vojenskými poctami na brezovskom cintoríne v Pamätný deň reformácie, 31. októbra 1945. Pavla Nosku, ktorého pôvodný hrob objavili ako posledný, k nim uložili 4. novembra 1945.
