Národný súd v Bratislave odsúdil 18. októbra 1947 politika Karola Sidora

     Nedoštudovaný právnik Karol Sidor sa od roku 1919 venoval žurnalistike.  V roku 1938 sa stal vedúcim tlačových zariadení Hlinkovej slovenskej ľudovej strany , veliteľom Hlinkovej gardy, predsedom Ústredného národného výboru a ministrom československej vlády v Prahe (1938-1939). V marci 1939 bol predsedom slovenskej autonómnej vlády. Keď 14. marca  1939 odmietol  na nemecký nátlak vyhlásiť okamžitú slovenskú samostatnosť  a aj napriek jeho nesúhlasu sa Slovensko stalo samostatným štátom vzdal sa svojej funkcie. Aj napriek tomu však zostal vo vláde ako minister vnútra.  Na nátlak slovenských politických radikálov bol donútený z aktívnej politiky odísť. Stal sa veľvyslancom vo Vatikáne (1939-1945). Po skončení 2. svetovej vojny sa mu s ťažkosťami podarilo presunúť svoju rodinu do Talianska.

     V októbri 1947 sa na Slovensku konal Národný súd, ktorý Karola Sidora v jeho neprítomnosti odsúdil na 20 rokov väzenia. Sidor v emigrácii založil po februári 1948 Slovenskú národnú radu v zahraničí, ktorej aj predsedal.  V roku 1950 odišiel do Kanady. Zhoršilo sa mu zdravie, zostal bez práce i finančných prostriedkov.  Zomrel 20. októbra 1953 v Montreale.