Rok 1956: Prezident Zápotocký vymenoval ďalšieho Slováka za národného umelca
Prezident Československej republiky Antonín Zápotocký udelil na návrh vlády titul národného umelca Mikulášovi Schneiderovi-Trnavskému za jeho celoživotnú hudobnú tvorbu preniknutú hlbokou láskou k vlasti.
"Prezident Československej republiky Antonín Zápotocký rozhodnutím zo dňa 25. júla 1956 udelil na návrh vlády titul národného umelca Mikulášovi Schneiderovi-Trnavskému za jeho celoživotnú hudobnú tvorbu preniknutú hlbokou láskou k vlasti.
Nestorovi slovenských skladateľov – Mikulášovi Schneiderovi Trnavskému, ktorý sa tohto roku dožil svojich 75 narodenín sa tak dostalo najvyššie uznanie za jeho celoživotné bohaté a krásne dielo, za plodnú a neobyčajne úspešnú pedagogickú činnosť a za príkladné umelecké úsilie v našom spoločenskom poriadku.
Dekrét o vymenovaní za národného umelca odovzdal Mikulášovi Schneiderovi-Trnavskému v piatok 24. augusta v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach minister školstva a kultúry doc. František Kahuda, ktorý mu súčasne blahoželal v mene vlády republiky k vysokej pocte", uvádza archívna správa TASR.


Prvý zákon, ktorý pojednával o čestných tituloch národný umelec bol uzákonený 6. mája 1948 (zákon č. 130/1948 Sb.). Prezident ČSR na základe neho mohol umelca českej alebo slovenskej národnosti, ktorého umelecké pôsobenie svojou zvlášť vynikajúcou úrovňou a svojim mimoriadnym významom trvalo obohatilo národnú kultúru prehlásiť za národného umelca. Návrh pripravovala vláda.
Tento titul bol akt uznania, ktorý menovaného oprávňoval nosiť čestný odznak a bol mu doživotne prisúdený dôchodok vo výške ročného platu riadneho profesora vysokej školy v najvyššom služobnom stupni so všetkými prídavkami. Po smrti umelca získala vdova nárok na zaopatrovací plat vo výške polovice dôchodku národného umelca.

