Natáčanie Obchodu na korze bolo pre Sabinov veľkou udalosťou

Účinkovanie v komparze vnímala študentka Magdaléna veľmi emotívne

Natáčanie filmových scén Obchodu na korze pred viac ako 50 rokmi v Sabinove upútalo v tom čase aj 16-ročnú študentku Magdalénu Feckovú neskôr Magyarovú. Čo jej dalo účinkovanie v komparze, ale aj osobné stretnutia s ľuďmi z prostredia filmového umenia prezradila v rozhovore pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky.

Magdaléna: Bola to veľká udalosť, skôr senzácia pre dievčatá v mojom veku. Dovtedy sme nemali možnosť vidieť ako sa filmuje a ako to všetko prebieha. Chceli sme vidieť známych ľudí a sledovať ich pri práci. Boli sme zvedaví či nás zoberú do komparzu. Každý si chcel zarobiť aj nejakú tú korunku.

Red: Je pochopiteľné, že filmovanie spôsobilo rozruch najmä medzi mladými ľuďmi, malo to podobný vplyv aj na ostatných obyvateľov?

Magdaléna: Jasné, to zaujímalo všetkých. Istým spôsobom to zasiahlo aj do bežného života alebo tých stereotypov, na ktoré boli zvyknutí. So smiechom vždy spomíname na tie zmätky, keď sa napríklad menili nápisy na obchodoch, tak ako to vyhovovalo filmárom. Ľudia sa vybrali na nákup do mäsiarstva, vkročili do obchodu a zrazu sa ocitli v krčme. Chceli ísť do čistiarne a tam našli galantériu. Chodili so zdvihnutými hlavami a dívali sa na nápisy a neverili vlastným očiam.

Red: Aj vy ste takto bezradne blúdili po obchodoch?

Magdaléna: Ja som mala väčší prehľad. Počas natáčania filmu moja mama totiž pracovala v zberni chemickej čistiarni. Tam urobili pekný výklad a vytvorili exteriér obchodu. V týchto priestoroch som prišla do kontaktu so všetkými režisérmi, hercami a kameramanmi. Tento dom tam už nie je, bol vtedy vraj najstarší na sabinovskom námestí. Aspoň sa to hovorilo.

Red: Stretli ste sa teda aj s predstaviteľom hlavnej postavy Jozefom Kronerom?

Magdaléna: Skamarátili sme sa s pánom Kronerom, ktorý býval u doktora Kľačanského. Keďže som tam často chodila, tak mi raz povedal, že mi privedie kamarátku, svoju dcéru. Moja mamina sa ponúkla, že Zuzka môže bývať u nás doma. Myslím, že vtedy chodila do ôsmej triedy.

Red: Ako na vás pôsobili Kronerovci?

Magdaléna: Viete pre nás to znamenalo veľmi veľa, že si vybrali nás. Boli to milí a príjemní ľudia, nemali žiadne velikášske a hviezdne maniere. Keď páni režiséri Kadár a Kloss preberali cenu v Karlových Varoch za iný film, tak v Sabinove sa prestalo filmovať a herci mali voľno. V tom čase nás Kronerovci pozvali na chatu na Priehradu mládeže.

Red: Zobral vás Jozef Kroner aj na rybačku?

No, boli sme tam na rybách, pretože Zuzkin ocko bol vášnivým rybárom. Mne to však skôr pripomína chvíľu, keď bol tu v Sabinove. Mama išla z pôjdu s nejakou bielizňou a prišiel namaskovaný pán a v zástere niesol pstruhy. Že to je pán Kroner poznala až keď je oznámil, že jej doniesol ryby. Mňa potom učil ako sa ryby jedia, aby mi nezostala kosť v krku.  

Red: Zostalo niečo z týchto stretnutí?

Magdaléna: Priateľstvo, z ktorého sa veľmi teším. Keď bolo výročie udelenia Oscara bola Zuzana Kronerová u nás v škole, predstavila som ju všetkým kolegom. Sme stále v kontakte a príležitostne si píšeme. Keď má nejaké predstavenie v Prešove, vždy sa za ňou aspoň na chvíľku zastavíme.  

Red: Čo vám najviac utkvelo v pamäti z natáčania filmu?

Magdaléna: Na mňa veľmi emotívne zapôsobilo natáčanie deportácie Židov. Iste učili sme sa o tom v škole, ale toto bolo iné. Keď už bola ostrá skúška a gardisti vykrikovali mená, to bolo desivé a naháňalo to strach. Určite to bolo iné, ako keď to len niekde čítate v knihe. Na námestí bola postavená tá mohyla a ja som tam stála v teple, s kufrom a označená hviezdou. Neviem si ani predstaviť čo prežívali tí ľudia cez vojnu.

Red: Takže to bol silný zážitok, zmenilo to vo vás niečo?

Magdaléna: Určite áno. Žiaľ taká bola skutočnosť počas vojny v Sabinove aj na Slovensku. To je história, nedá sa zmeniť. Mali by sme však otvorene  povedať, že to bolo zlé, strašné a odsúdeniahodné.

Red: Keď ten film uzrel svetlo sveta zmenilo to aj Sabinov?

Magdaléna:  Môžem povedať, že o tieto veci sme sa začali viac zaujímať. Pýtali sme sa ľudí okolo a hľadali sme aj tých čo prežili koncentrák, či ich príbuzných. Každopádne naša úcta k týmto ľuďom vzrástla. Aspoň vo svojom najbližšom okolí som to tak vnímala.

Red: Ako ste prijali to, že ten film dostal Oscara?

Magdaléna: Pravdu poviem, že o tomto ocenení som sa vtedy vlastne dozvedela, len vďaka Obchodu na korze. Dovtedy som asi ani nevedela čo je to Oscar. Televíziu sme nemali, to mali len takí bohatší ľudia. Ale samozrejme, že sme sa tešili, veď sa to natáčalo u nás v Sabinove.

Red: Keďže ste účinkovali v komparze zarobili ste si nejaké peniažky?

Magdaléna: Na tú dobu pre také mladé dievča to boli celkom pekné peniaze. Účinkovala som v komparze a za celé dva mesiace som dostala honorár 800 korún. Za to som si neskôr kúpila šaty na maturitu, topánky a takéto veci.

Red:  Pracujete v školstve staráte sa o výchovu detí, čo by ste teda odporučili mladým ľuďom v súvislosti s týmto filmom?

Magdaléna: Len jedno, aby si ho pozreli.

Sabinovčania si pripomenú výročie ocenenia filmu viacerými akciami

Napriek tomu, že historické udalosti, ktoré podnietili vznik tohto diela, nie sú pre mesto ani celé Slovensko príliš lichotivé, obyvatelia sú hrdí na to, že sa tento vynikajúci film natáčal v ich meste.

Momenty nakrúcania oscarového filmu v Sabinove dnes pripomínajú fotografie na priečelí jedného z rožných domov na námestí a nápis nad dverami. Pôvodne tu vraj bývala dokonca aj textilná galantéria. Priamo s natáčaním však toto miesto nesúvisí. 

„Významné ocenenie, ktoré sa dostalo tomuto filmu nás samozrejme vždy tešilo a hrdo sa k nemu hlásime. Smelo môžeme povedať, že tento film nás ako obyvateľov veľmi ovplyvnil. Myslím si, že zásadný vplyv na ľudí však nemalo udelenie Oscara, ale skôr nahrávanie filmových scén v Sabinove a predovšetkým jeho odkaz,“ hovorí primátor mesta Peter Molčan.

Sabinovčania sa tešia z veľkej umeleckej hodnoty filmu, ku ktorej prispeli výkony hlavných protagonistov. Ľudia mohli počas niekoľkých týždňov sledovať umenie Jozefa Kronera a dokonca sa s ním stretnúť v uliciach, či na nábreží riečky Torysa.

„Film, jeho nahrávanie, ocenenie, ale i história, ktorú mapuje sme zahrnuli aj do koncepcie budovania rozvoja turizmu v našom meste,“ vysvetľuje primátor.

V meste pred rokmi vznikla pamätná miestnosť, ktorá obsahuje fotografie, dokumentáciu, ale i rôzne predmety, ktoré pripomínajú nahrávanie tohto filmu. Nachádza sa v prenajatých priestoroch cirkevného gymnázia, ale čoskoro sa má sťahovať do vlastných priestorov.

„Ideme rekonštruovať objekt na námestí, ktorý sa nachádza veľmi blízko miesta, kde sa natáčalo a kde stál filmový obchod. Objekt je vo vlastníctve mesta a vznikne tu trvalá expozícia,“ vraví Molčan.

Verí, že to bude jedno z najnavštevovanejších miest v Sabinove. Okrem toho sa tu bude nachádzať aj informačné centrum, ktoré bude slúžiť turistom. Samospráva chce stihnúť otvorenie nových priestorov už počas letnej sezóny.

„Okrem toho by sme chceli v meste inštalovať sochu, ktorá by skôr symbolicky pripomínala, že v našom meste sa natáčal oscarový film. Tá by mala byť inštalovaná v severnej časti mestského parku,“ vysvetlil primátor.

„Z nášho mesta počas 2. svetovej vojny odvliekli do koncentračných táborov 1040 ľudí predovšetkým židovskej národnosti, vrátilo sa len 60. Ostaným nebolo dopriate žiť ďalej a pritom mali svoje sny, svoje ciele. To sú smutné fakty, na ktoré netreba zabudnúť,“ zdôraznil primátor.

Významné výročie udelenia ceny, mesto využije aj na ďalšie aktivity, ktoré prebehnú v Sabinove. Tie však budú súvisieť predovšetkým s duchovným a filozofickým odkazom tohto diela. Počas Dní Sabinova, 14. – 17. júna tohto roka sa uskutoční niekoľko besied a prednášok k problematike humanizmu, rešpektovania ľudských práv, nebezpečenstva extrémizmu a ďalších tém, ktoré sú výsostne aktuálne.

Mladý historik píše knihu o osudoch oscarového filmu

Nakrúcanie dramatických scén filmu Obchod na Korze, ktoré pred viac ako polstoročím prebiehalo v Sabinove, zaujalo miestneho mladého historika. Juraj Vrábel sa k prvým informáciám o filme dostal ako 12-ročný žiak v roku 1994 a od vtedy sa jeho záujem o tieto udalosti stupňoval. Pred 50 rokmi film ocenili soškou amerického Oscara a pri príležitosti tohto výročia vzniká aj nová publikácia.

„Na tom filme ma fascinovalo, že sa točil u nás v Sabinove. Chcel som ho vidieť a dozvedieť sa ako vyzerali tie exteriéry. Postupne ten záujem rástol a nie len o film, ale predovšetkým o tú historickú tému,“ hovorí Vrábel.

Zberateľ začal zhromažďovať veci, dokumentáciu, fotografie i názory a spomienky ľudí, ktoré sa postupne rozrástli. Momentálne intenzívne pracuje na knihe, ktorá by mala priniesť ucelený pohľad na natáčanie filmu i na to, akým spôsobom táto konkrétna udalosť ovplyvnila životy ľudí v Sabinove.

„Mojim zámerom je populárno-náučným spôsobom predstaviť toto významné dielo ľuďom tak, aby sa oboznámili aj s faktografiou. Kniha by sa mala volať Obchod na korze s podtitulom eseje na filmové témy. Dohromady by ich malo byť osem, pričom tam budú aj fotografie a dokumenty,“ vysvetľuje 33-ročný historik.

Čitateľ v nej nájde základné fakty a údaje o vývoji československého filmu, dozvie sa mnoho o dielach režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa. Okrem toho bude obsahovať spomienky účastníkov natáčania i osudoch hercov.

 „Chcem sa dotknúť aj toho, aký osud postihol tento film, prečo mu neprial vtedajší režim, prečo mal problémy aj po získaní Oscara, prečo ho komunisti dali do trezoru,“ hovorí Vrábel.

Knihu chcel mladý historik venovať všetkým ľuďom, ktorí sa na tvorbe filmu podieľali, ale predovšetkým režisérovi Jánovi Kadárovi. Ten podľa neho pojal tému arizácie z niekoľkých rovín, pričom sa nepostavil do pozície človeka - pomstiteľa.

„Prístup režiséra bol obdivuhodný aj preto, že sám prežil mnoho utrpenia. Nazdávam sa, že každý mladý človek by mal tento film aspoň raz vidieť. Prečo by to tak malo byť, dopoviem v knihe. Verím, že bude dokončená v júni  tohto roka,“ uzavrel Vrábel.