Rok 1946: V Bratislave otvorili divadlo Nová scéna
Prvou premiérou nového divadla v priestoroch bývalého bratislavského kina Alfa bola hra W. Shakespeara Skrotenie zlej ženy.
V roku 1945 sa v slovenskej tlači rozprúdila debata o potrebe ďalšieho divadla pre široké ľudové masy. Slovenské národné divadlo z rôznych dôvodov nebolo schopné rozšíriť svoju žánrovú a štýlovú pestrosť a v tom istom roku zrušilo i operetu.
Základným hereckým jadrom nového divadla sa stala skupina činohercov SND a bývalej operety. Prvá premiéra sa na Novej scéne odohrala 30. novembra 1946. Až do roku 1951 nové divadlo pôsobilo pod názvom Nová scéna Národného divadla.
Medzi najaktívnejších iniciátorov vzniku nového divadla patril herec činohry SND Martin Gregor. Z kolektívu, rozšíreného o hercov z iných divadiel a z ochotníckych radov, boli utvorené dva súbory: 30-členný činoherný súbor, vedený umeleckým šéfom Drahošom Želenským a 17-členný súbor hudobnej komédie, vedený Františkom Krištofom Veselým.
O pozoruhodné umelecké výsledky sa zaslúžili aj režiséri Ľubomír Smrčok a začínajúca ambiciózna režisérka Magda Husáková-Lokvencová.
Od roku 1954 sa Nová scéna definitívne osamostatnila a začala v podobe dvojsúborového divadla pôsobiť pod vlastným vedením.
Politicky motivovanými reorganizáciami bol v roku 1976 k Novej scéne pričlenený aj programovo komorný Poetický súbor Novej scény, ktorý už od roku 1972 pôsobil ako samostatná Poetická scéna. Takto divadelná scéna pôsobila až do roku 1990, keď Poetický súbor zanikol a rozčlenil sa na Komornú činohru (1990-1991) a Komédiu (1990).
Reorganizáciou Novej scény v roku 1991 vznikol iba jeden súbor, hudobno-dramatického charakteru, ktorý sa špecializuje na uvádzanie modernej muzikálovej tvorby. O jeho profilovanie sa najvýznamnejšie zaslúžila séria muzikálových inscenácií režiséra Jozefa Bednárika.