Rok 1951: Slováci odchádzajú na výpomoc do ostravských baní
V stredu 24. októbra popoludní sa na slávnostne vyzdobenej hlavnej stanici v Bratislave rozlúčilo 300 brigádnikov, ktorí odchádzajú do Ostravsko-karvínskych baní na jednoročnú brigádu.
"Tento v poradí už tretí turnus brigádnikov zložený z najlepších pracovníkov bratislavských závodov, sa rozlúčil so svojimi spolupracovníkmi a najbližšími z rodín s pevným odhodlaním čo najlepšie a najúčinnejšie pomôcť pri zvyšovaní ťažby uhlia v OKD.
Rozlúčka bola radostná, lebo všetci sú si vedomí veľkého významu, aký má pomoc OKD aj pre Bratislavu a Slovensko", píše sa v archívnej správe TASR.
Znárodnené bane bez baníkov
V októbri 1945 podpísal prezident E. Beneš dekrét na znárodnenie šiestich ťažiarskych spoločností, ktoré vlastnili bane v Ostravsko-karvínskom revíri. Na jar 1946 ich začlenili do národného podniku Ostravsko-karvinské kamenouhelné doly Ostrava. V januári 1950 sa názov podniku zmenil na Ostravsko-karvinské doly n. p. (OKD).
Ostravský región mal po skončení druhej svetovej vojny veľký nedostatok pracovných síl. Z baní odišli vojnoví zajatci a podnik s 54 760 zamestnancami na začiatku roku 1945 prišiel po šiestich mesiacoch takmer o 16 500 ľudí. Vedenie podniku to riešilo motiváciou pracovníkov, navyšovaním miezd a ďalšími výhodami. V dobe potravinových lístkov a prídelov sa tak baníci dostali navyše k cigaretám za každú odpracovanú zmenu a ľahšiemu prístupu k nedostatkovým tovarom.
Namiesto vojenčiny bane
Ďalšou pomocou pre OKD bolo uvoľnenie vojakov zo základnej vojenskej služby, ktorí prejavili záujem pracovať v baniach. Baniam pomohol aj zákon o národnej mobilizácii pracovných síl, ktorí nariaďoval každému príslušníkovi čs. ľudovej armády odpracovať deväť mesiacov v baniach alebo v poľnohospodárskych podnikoch. Ďalšie pracovné sily zaistilo vládne nariadenie, ktoré hovorilo o tom, že všetky podniky v republike musia poskytnúť baníctvu jedno percento svojich zamestnancom minimálne na päť mesiacov.
České uhlie ťažia Slováci
OKD zachraňovali aj Slováci. Postupujúci front totiž zničil väčšinu našich banských podnikov, a tak slovenskí baníci zostali bez práce. V Ostrave videli možnosť zlepšenia svojej sociálnej situácie. Okrem trvalého presťahovania sa využívali aj niekoľkomesačné brigádnické programy, po ktorých sa baníci opäť vrátili naspäť. V závere dvojročnice (1947-1948) bol každý štvrtý zamestnanec brigádnikom.
Základná denná mzda baníka po vojne bola 68 Kčs. Po prvej menovej reforme v decembri 1946 sa zvýšila na 96 Kčs plus prémia 2-3 Kčs za každé percento vyťaženého uhlia nad plán. Priemerná mesačná mzda rástla rýchlejšie ako výkony, čo bolo spôsobené tým, že až jedna tretina baníkov boli brigádnici. V roku 1950 bol priemerný plat baníka v OKD 1180 Kčs, v roku 1953 už 2068 Kčs.
