Krasokorčuliar Ondrej Nepela by mal dnes 65 rokov

     Nepelova cesta na klzisko bola pomerne jednoduchá. Ako sedemročného ho nadchli televízne prenosy z bratislavských majstrovstiev Európy 1958, ktoré vyhral Karol Divín. Jeho mame, ktorá prváčika vodila na ľad, sa zdalo, že sa mu nikto nevenuje. „Prišla za mnou pani Nepelová, že jej syn chodí po zápise už 14 dní do oddielu a nikto si ho nevšíma. V roku 1958 boli u nás Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, ktoré prenášala už aj televízia a podľa mamy sa to Ondrejovi vraj tak páčilo, že začal tancovať už pred televíziou. Privolila som, nech sa mi ukáže. Ondrejova mama doniesla malinový lekvár a sto korún. Malinový lekvár som si zobrala a sto korún som jej vrátila. Odvtedy nemal Ondrej iného trénera. Trénovala som ho od začiatku do konca,“ spomína po rokoch Nepelova trénerka Hilda Múdra.

Vydreté úspechy

     Nepela nepatril na začiatku k veľkým talentom, všetko si musel tvrdo odpracovať. "Bol ohromne poctivý. Aj v škole, veď bol dobrý žiak. A poslúchal na slovo a bol skromný. No na ľade si všetko musel vydrieť, lebo nebol až taký veľký talent. Napríklad voľné jazdy. Tie som ho musela naučiť od kroku do kroku. Nemal v sebe až také cítenie sluchu a rytmu, ale vždy skočil, ako mal natrénované,“ spomína H. Múdra.

Žiak bez úľav a výhod

     Bol žiakom Základnej školy na Kalinčiakovej ulici v Bratislave, nasledovala stredná na Metodovej ulici. Až do maturity chodil poctivo do školy a nemal žiadne výhody oproti ostatným spolužiakom. Jeho trénerka z neho chcela vychovať aj právnika. Nepela sa však rozhodol inak a svoj život zasvätil iba krasokorčuľovaniu.

Dieťa z chudobnej rodiny

     Bol priateľský, tichý a pracovitý. Pochádzal z chudobnej rodiny, otec bol šofér a mama šička posteľnej bielizne. Dlhé roky pre neho šila obleky a kostýmy na korčuliarske súťaže. Potom túto úlohu prevzali umelecké dielne Slovenského národného divadla. „Mali sme veľmi dobrý vzťah. Ondrej bol skromný a inteligentný chlapec. Dobre sa učil. Bola som mu druhou mamou; na žiadosť jeho mamy som chodila aj na jeho rodičovské združenia. Učila som ho po nemecky, trénovali sme v Taliansku, tak vedel aj po taliansky a v škole mal angličtinu. Keď sme chodili po svete, tak nám robil tlmočníka,“ dopĺňa Múdra.

V štrnástich Majstrom republiky

     Ondrej Nepela už ako deviatak na Základnej škole získal na ME v Bratislave v roku 1966 svoju prvú „veľkú“ bronzovú medailu. Odvtedy stál na piedestále na každom európskom šampionáte. A od roku 1969 aj na každom svetovom. Za päť rokov (1969 – 1973) vyhral všetko, čo sa dalo. Získal 10 zlatých medailí: jednu na ZOH (1972), tri na MS (1971 – 1973), päť na ME (1969 – 1973) a jednu na Svetovej zimnej univerziáde (1970).

 Vyrovnaná povaha

     Koncentrácia, pokoj a rozvaha boli Nepelovými neuveriteľne silnými stránkami, slovo tréma bolo pre neho neznáme. "Ja keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval. On nepatril k tým trémistom, čo sú v tréningu vynikajúci a potom, keď príde súťaž vybuchnú. Pretože sú nervózni a nevedia odovzdať čo natrénovali. Preto som mohla byť za tými mantinelmi vždy pokojná," spomína Hilda Múdra.

Koniec amatérskej kariéry

     Nepela sa celý život zaujímal iba o krasokorčuľovanie, nemal skoro žiadne iné záujmy. Jeho najväčším domácim rivalom na ľade bol Marián Filc, ktorého takisto istý čas trénovala Hilda Múdra. Po úspechu na ZOH 1972 v Sappore chcel s amatérskym korčuľovaním skončiť. Presvedčil ho až prísľub vtedajšiu predsedu slovenskej vlády Petra Colotku, že ho po úspešnom šampionáte uvoľnia do profesionálnej revue. "Presvedčili ho, aby pokračoval ešte rok kvôli majstrovstvám sveta v 1973 v Bratislave, kde získal tiež zlato. Ondrej mohol zostať v zahraničí, ale nie legálne. A on nič nechcel robiť na čierno, vždy bol v srdci Slovák. Tak ho vlastne donútili a prisľúbili mu, že po Bratislave môže ísť von. A tak to aj potom bolo," hovorí Múdra.

Bratislavské zlato

     Posledným veľkým Nepelovým triumfom bol teda svetový šampionát v roku 1973 v Bratislave. Pred nadšeným domácim publikom 27. februára 1973 uspel napriek tomu, že v mužskej súťaži prvý raz pribudol krátky program, ktorý doplnil voľnú a povinnú jazdu, v ktorých nemal Nepela konkurenciu. "Bol som rád, že končím, ale už pri tej poslednej súťaži som sa cítil ako pri rozvode. Vedel som, že je to koniec dlhoročného a strašne silného vzťahu medzi pretekárom a ľuďmi. Ten vzťah ma nútil, aby som vstával prvý v paneláku a išiel na tréning, aby som urobil všetko pre víťazstvo. Vedel som vlastne sedem rokov, že sa odo mňa čakajú medaily, a že ľudia budú sklamaní, ak napríklad počas pretekov spadnem,“ hovorieval Nepela.

Koniec v 22 rokoch

     S amatérskou kariérou sa rozlúčil ako 22-ročný v Bratislave. Potom pôsobil v revue Holiday on Ice až do roku 1986. Záver života prežil v Mannheime (Nemecká spolková republika), kde získal aj trénerskú licenciu a trénoval. Medzi jeho zverencov patrila napríklad nemecká krasokorčuliarka Claudia Leistnerová, ktorá sa v roku 1989 stala majsterkou Európy.

Obeť AIDS      

     Ondrej Nepela zomrel 2. februára 1989 V Mannheime vo veku 38 rokov. Bol jednou z prvých obetí AIDS medzi slávnymi športovcami. „Spomínam si naňho stále. Myslím, že keby žil, asi by bol z neho slávny tréner a milionár. Ale v čase, keď vyhrával sa nedávali také ceny ako dnes,“ dodáva Hilda Múdra, ktorá bola jedinou Nepelovou trénerkou 15 rokov.

 Pocta Nepelovi

     Ondrej Nepela sa stal za rok 1971 najlepším športovcom ČSSR. V Bratislave je po ňom pomenovaný štadión a v decembri 2000 ho vyhlásili za najúspešnejšieho športovca 20. storočia.