Oslavujeme 1.máj – sviatok všetkých pracujúcich, ktorí budujú socializmus
Po uliciach pochodujú davy, ktoré hlasitými pokrikmi zdravia popredných komunistických funkcionárov stojacich na ozdobených tribúnach. Takto sme v Československu oslavovali sviatok práce.
Nemožno poprieť skutočnosť, že ľudskú prácu si treba vážiť a každý pracujúci človek si zaslúži aj patričnú úctu. Tou najlepšou odmenou za kvalitnú robotu pre človeka navždy zostane dobrá mzda, spokojnosť z vykonanej práce a uznanie. Vtedajší vládny a stranícky aparát však potreboval niečo viac.
Komunistický režim preto z prvomájových sprievodov urobil oslavu úspechov socialistického hospodárenia, demonštráciu sily a odhodlania brániť zriadenie, ktorému podľa vtedajších mocipánov vládol ľud. Na prvomájové sprievody, výzdobu a program a všetko to čo k tomu patrí, peniaze nesmeli chýbať.
Aranžéri sa predháňali, kto urobí najkrajšiu výzdobu na tribúne, najvýstižnejšie transparenty a heslá. Kreativite sa medze nekládli ani pri výrobe mávatok a vlajočiek, ktorými pochodujúce zástupy pozdravovali papalášov na tribúnach.
Radosť mali predovšetkým deti, ktoré celému tomuto podujatiu neprikladali politický význam. Nešlo sa do školy, ale do sprievodu. Čím boli staršie, tým viac sa im nechcelo a radšej by voľný deň trávili trochu inak.
Deti na jednotlivých zhromaždiskách behali z miesta na miesto a snažili sa ukoristiť najkrajšie mávatko. Nakoniec, pochvaly sa im dostalo aj doma, pretože paličku z mávatka mamka mohla použiť na priviazanie kvietka na balkóne, alebo v izbovom kvetináči.
Nácviky na prvomájové sprievody sa konali už niekoľko dní pred samotným sviatkom. Na školách počas prestávok, ale aj počas vyučovacích hodín sa zhromaždili žiaci a študenti. Presne sa muselo určiť, kto bude niesť transparenty, vlajky i plagáty s hlavami štátnikov.
Pokračoval jednotný nácvik hesiel, ktoré pochodujúci kričali keď prechádzali popred tribúnami. Tam zneli pokriky ako „Nech žije KSČ“ , „So Sovietskym zväzom na večné časy“ , „Stop imperializmu“ , „Prácou za lepší život v socialistickej vlasti,“. Hesiel bolo od výmyslu sveta.
Nie len kvalita prípravy a vizuálna stránka podujatia bola počas prvomájových sprievodov dôležitá. Tí čo mali na starosti kádre, zameriavali sa aj na kvantitu. Každý podnik, škola, organizácia či športový klub musel zabezpečiť najvyššiu účasť a robili sa zoznamy priamo na mieste.
Bolo až smiešne ako organizácie súťažili, kto bude mať väčšie percento účasti členov či zamestnancov. Tak sa stávalo, že športový klub, ktorý chcel pozdraviť členov KSČ na 1.mája oblečený v dresoch, musel žiadať školu, aby uvoľnila žiaka. Tá sa ho však nechcela vzdať, lebo tak ako iní potrebovala mať najväčšiu účasť. Všetko sa však nakoniec nejako vyriešilo k spokojnosti súdruhov, lebo sa muselo.
Pred tribúnami v okresných mestách kráčali davy skandujúcich ľudí, mávali na pozdrav súdruhom tajomníkom, predsedom a potom sa rozišli k občerstvovacím stánkom. Nemožno však povedať, že by nebola zábava, to skutočne nie. Popoludní totiž bývali vystúpenia folklórnych súborov, ľudových rozprávačov a ľudí zabávali aj divadelní a filmoví herci.
