Sekcia

Krutý trest pre obce Ostrý Grúň a Kľak za pomoc partizánom

Najtragickejším dňom v histórii stredoslovenských obcí Ostrý Grúň a Kľak bol 21. január 1945. V tento deň, ktorý vstúpil do histórie pod názvom Krvavá nedeľa, boli obce vyvraždené a vypálené.

 

     V Kľakovskej doline bolo po potlačení Slovenského národného povstania do hôr operačné územie partizánskej brigády kapitána Jána Nálepku a Hornonitrianskej brigády.

     Výprava protipartizánskej jednotky Edelweiss do Ostrého Grúňa a Kľaku mala zastrašiť obyvateľov a zabrániť podpore partizánskych skupín. Jednotke v tom čase velil Ladislav Nižňanský. Spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd a jednotkou Heimatschutzu zavraždila v Ostrom Grúni a Kľaku 148 ľudí. Akcii predchádzalo dôkladné preverovanie informácií o situácii v obciach a ich okolí poskytnutých spravodajcami bezpečnostnej polície a správ o partizánoch od konfidentov Deutsche Partei z Veľkého Poľa a Píly.

Po oslobodení Sovietskou armádou v apríli 1945 sa občania Ostrého Grúňa vrátili domov, do zničenej dediny. S veľkou vervou sa pustili do obnovy svojej dediny. Žiaľ, veľa pochopenia u vtedajších funkcionárov vládnúcej demokratickej strany nenachádzali. Najväčší rozvoj nastal až po víťazstve československého pracujúceho ľudu vo februári roku 1948. Úmerne s hospodárskym rozvojom republiky napredovala aj výstavba obce a rástla životná úroveň jej občanov. Muži sa vrátili k práci drevorubačov do okolitých hôr. Časť otcov rodín si našla prácu v neďalekých fabrikách, ktoré vyrástli za vlády ľudu. Foto: archív TASR, autor I. Dubovský/14. mája 1974

 

Správa z archívu

     "Pred vypuknutím SNP spolupracovali mnohí občania obcí Ostrý Grúň a Kľak s partizánmi, ktorí operovali v pohorí Vtáčnika a Tríbeča. Do povstaleckej armády vstúpilo 47 a do partizánskych oddielov 61 mužov z týchto obcí. Po potlačení Povstania v okolí Kľakovskej doliny pôsobilo okolo 3000 partizánov.

     Občania Kľaku a Ostrého Grúňa všemožne podporovali skupiny partizánov a poskytovali im materiálnu pomoc až do osudného 21. januára 1945. V tento deň oddiely SS a Heimatschutzu vpadli do obcí. Ráno o 6. hodine zazneli prvé výstrely. Padajú nevinné obete. Je medzi nimi 3-mesačná Jozefínka Harigová, 7-ročná Margita Trusková, 8-ročná Mária Debnárová, 77-ročná Katarína Štefanová, 89-ročný Michal Pavlík...

     Len v Ostrom Grúni zahynulo pod výstrelmi fašistov 64 nevinných detí, starcov, žien a mužov. Ničivá výprava pokračovala ďalej... V Novom Kľaku fašisti vyvraždili 84 detí, žien a starcov. Všetky domy podpálili a mŕtvoly povraždených obetí poliali horľavinou a pohádzali do horiacich domov. Utrpenie statočných Kľakovčanov a Ostrogrúnčanov pokračovalo ďalej. Vyše dvoch mesiacov boli roztrúsení po kraji a až po oslobodení sa mohli vrátiť do svojich zničených domov, ktoré začali rekonštruovať za pomoci občanov celej republiky, ako aj zo štátnych prostriedkov."

 

     Jednotka Edelweiss spolu s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy, vyzbrojenými samohybnými delami, obrnenými vozidlami a oddielom Heimatschutzu (Nemci zo susedných obcí - Veľkého Poľa a Píly) prepadla najskôr Ostrý Grúň kde zavraždila 64 osôb. Obeťami vyčíňania ozbrojencov sa stali najmä starci, ženy a deti, ktorých Nemci označili za partizánskych pomocníkov. Všetko sa to odohralo v dome Izidora Debnára. Šťastnou náhodou sa zachránilo a masaker prežilo osem ľudí.

     Po vyplienení a vypálení Ostrého Grúňa vojaci vtrhli do Kľaku, kde zavraždili ďalších 84 osôb a väčšinu obce tiež vypálili. Najmladšia obeť mala tri mesiace, najstaršia 89 rokov. Tragédiu prežil vtedy 47-ročný Jozef Adamov. Vypálili aj osadu Hrabičov a Župkov i všetky samoty v Kľakovskej doline.

Podhorská obec Kľak, okres Žiar nad Hronom, nositeľ Radu červenej hviezdy sa nezmazateľne zapísala do dejín najslávnejšej kapitoly slovenského národa - SNP. Takmer všetci bojaschopní muži sa so zbraňou v ruke postavili proti fašistickým okupantom a ich pomáhačom. Stihol ich za to krutý trest, obec bola vyvraždená a vypálená. Po oslobodení 30. marca 1945 Sovietskou armádou sa občania Kľaku s veľkou húževnatosťou pustili do obnovy svojho bydliska. Riadenie verejných vecí a života obce prevzal do svojich rúk národný výbor. Nemal ľahkú prácu, lebo nie vždy od príslušných orgánov dostával podporu. Napríklad bývalý povereník poľnohospodárstva demokrat Martin Kvetko, keď ho žiadali o pomoc, im odpovedal: Nemali ste pomáhať partizánom, neboli by vás Nemci vypálili... Dokonca sa uvažovalo, aby vypálené obce kľakovskej doliny boli zalesnené a občanov presídlili. Tragédia v januári 1945 sa odohrala v tomto dome. Foto: archív TASR, autor I. Dubovský/18. marca 1974
Najmladšia generácia obce Kľak. Foto: archív TASR, autor I. Dubovský/17. januára 1965

 

     Spomienky posledných žijúcich účastníkov na tieto udalosti sú zachytené v knihe „Život v Ostrom Grúni zvíťazil“.

Bývalí účastníci odboja v Kľaku zľava: terajší tajomník MNV Ján Benč, bývalý dlhoročný predseda MNV Martin Kotrlec a terajší predseda MNV Rudolf Herkov. Foto: archív TASR, autor I. Dubovský/8. januára 1970