Rok 1953: V Komárne otvorili Maďarské oblastné divadlo

     Tridsiaty prvý január bol pre našich spoluobčanov maďarskej národnosti veľkým kultúrnym sviatkom. V priemyselnom centre južného Slovenska, v Komárne, v tento deň za účasti popredných predstaviteľov politického, kultúrneho a verejného života na Slovensku, slávnostne otvorili novozriadené Maďarské oblastné divadlo, ktoré povedie pracujúci ľud maďarskej národnosti k spoločným cieľom socialistickej výstavby našej vlasti v duchu leninsko-stalinských zásad národnostnej politiky.

     Medzi hosťami boli umelecký riaditeľ bratislavského ND Ivan Terén, predseda SNR a generálny tajomník ÚAV SNF František Kubač, tajomník ÚV KSS Ľudovít Benada, zástupca Zboru povereníkov, povereník potravinárskeho priemyslu Peter Marušiak, predseda Kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu Július Lörincz a riaditeľ novozriadeného divadla Štefan Fellegi.

     Umelecký súbor Maďarského oblastného divadla sa predstavil miestnemu obecenstvu aktuálnou hrou maďarského spisovateľa, laureáta Kossuthovej ceny Erno Urbana Krst ohňom, ktorú pohostinsky naštudoval režisér bratislavskej Novej scény Národného divadla Štefan Munk vo výtvarnej úprave Ladislava Jakerleho a Jozefa Valentína.

Začiatky divadla

      Úradne bolo Maďarské oblastné divadlo založené 1. októbra 1952. Jeho prvým umeleckým tajomníkom sa stal László Riszdorfer. Ku vzniku divadla prispela aj slovenská divadelná obec - Slovenské národné divadlo (SND) poslalo režiséra Istvána Munka, scénografov Ladislava Jarkeleho, Jozefa Valentina a Józsefa Vecseiho, kostýmovú výtvarníčku Zsuzsu Gesztes Bockovú, niekoľkých členov pomocného technického personálu.

Zájazdové divadlo

      Maďarské oblastné divadlo sa stalo známe uvádzaním hier a dramatizácií klasikov maďarskej literatúry Kálmana Mikszátha, Móra Jókaiho, Zsigmonda Móricza, Ede Szigligetiho, Imre Madácha a mnohých ďalších. Neoddeliteľnou súčasťou jeho repertoáru sa však stali aj diela svetových a slovenských dramatikov, napríklad Williama Shakespeara, Antona Pavloviča Čechova, Jeana Baptistu Poquelina Moliéra, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ale aj Jozefa Hollého. Neskôr divadlo disponovalo dvoma súbormi – komárňanským a košickým. Herci odohrali ročne dve tretiny predstavení mimo svojho sídla - na území celého južného Slovenska od Veľkého Medera po Veľké Kapušany, v okruhu 400 až 500 kilometrov, takmer na 100 miestach.

Prví herci

     Súbor mal na začiatku šestnásť členov, boli medzi nimi: Zsuzsa Bottka, Béla Bugár, Gyula Fekete, Anna Ferenczy, Gyula (Grébner) Gábor, Mihály  Gyurkovics, Mária H. Budai, Ferenc Husvár, Lajos Kiss, Magda Lelkes, Zsigmond Turner. K nim sa pridal  ochotnícky režisér – divadelník Dezso Király, tiež Anna Udvardy, Margit Lorincz, József Konrád a Jeno Síposs, neskôr ešte súbor doplnili Imre Budai, Irén Kovács a Antal (Lipták) Lehotay.

Premenovanie divadla

     V januári 1969 sa na krátky čas stal riaditeľom divadla mladý, sotva 27-ročný herec Mátyás Dráfi. V jeho osobe získalo divadlo prvého riaditeľa, ktorý mal odborné vzdelanie, divadelnú prax a interné vedomosti o inštitúcii. Za jeho vedenia bolo založené Divadlo Thália v Košiciach. V roku 1990 na post riaditeľa komárňanského divadla nastúpil Sándor Beke a v tom roku sa zmenil i názov scény na Jókaiho divadlo.