Básnik Andrej Plávka zvládol kariéru úradníka i spisovateľa

     Andrej Plávka začal tvoriť už v mladom veku. Prvé básne s tradičnými témami domova, prírody a lásky uverejňoval od roku 1922 v mládežníckych časopisoch. Jeho tvorba vychádzala z poézie štúrovcov a ľudovej piesne, najmä však z diela Pavla Országha Hviezdoslava. Po vzniku Slovenského štátu sa Plávka zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti a zúčastnil sa na prípravách Slovenského národného povstania. Osobná účasť v povstaní bola pre neho takým silným zážitkom, že ho inšpirovala k mnohým veršom a prózam. Ako umelec zaujímal stanoviská k dianiu na Slovensku, reagoval však aj na vývoj vo svete. Písal pod pseudonymom Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý.

     Andrej Plávka sa narodil 18. novembra 1907 v rodine garbiara v Liptovskej Sielnici. Do školy začal chodiť v rodnej obci, v rokoch 1918 - 1927 navštevoval gymnázium v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1928 - 1930 študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, štúdium ukončil neskôr v Bratislave, bez rigoróznej skúšky. Od roku 1931 pracoval v rôznych úradníckych funkciách, po roku 1945 sa vo veľkej miere venoval politickej práci. V rokoch 1945 - 1946 bol námestníkom povereníka informácií, 1946 - 1947 tajomníkom Národného frontu a do roku 1949 pracoval v Úrade Zboru povereníkov. Riaditeľom knižného vydavateľstva Tatran bol v rokoch 1949 - 1968, predsedom Zväzu slovenských spisovateľov bol v rokoch 1969 - 1982. 

     Plávkovou knižnou prvotinou bola zbierka básní Z noci i rána, ktorá vyšla v roku 1928, nasledovali básnické zbierky Vietor nad cestou (1940), Tri prúty Liptova (1942), Ohne na horách (1947), Zelená ratolesť (1950), Domovina moja (1953). K téme SNP sa vrátil v lyricko-epickej poéme Tri vody, vydanej v roku 1954 a o 20 rokov neskôr v zbierke Neumrel na koni (1974). K známym Plávkovým dielam patria zbierky básní Vyznanie (1960), Palmy a limby (1961), Zrelosť (1963), Korene (1965), Zbohom, lásky moje (1967), Testament (1972), ale aj satirické básne zo zbierky Horec (1980) a i. Posmrtne mu vyšla poéma Zámlky nad jazerom (1983). Jeho verše boli niekoľkokrát zhudobnené.       

     Próza je v Plávkovej tvorbe zastúpená románmi, novelami, esejami, reportážami a memoárami. Jeho prvý pokus o román - Studená zem zostal v rukopise. Nasledovali Jeden z nás (1934),  Obrátenie Pavla (1941). SNP venoval knihu noviel Siedmi (1952), pokračoval zbierkami reportáží zo Sovietskeho zväzu a z Rumunska V krajine šťastných ľudí (1952) a Rumunská jar (1954) a i. V roku 1971 vyšiel prvý diel jeho spomienok Smädný milenec, pokračovaním bolo dielo Plná čaša z roku 1976. Venoval sa aj tvorbe pre deti. Jeho poetická tvorba vyšla aj v ruštine, ukrajinčine, maďarčine, nemčine, angličtine, francúzštine a češtine.  

     Spisovateľ bol nositeľom niekoľkých titulov a vyznamenaní: Rad SNP I. stupňa (1946), titul zaslúžilý umelec (1957), laureát štátnej ceny K. Gottwalda (1959, 1972), titul národný umelec (1971), bulharský Rad Cyrila a Metoda (1975), medaila Svetovej rady mieru (1980) a i.

     Národný umelec Andrej Plávka zomrel 11. júla 1982 v Bratislave. Dožil sa 75 rokov.