Rok 1952: Združstevňovanie na Slovensku sprevádzali súdne procesy

Združstevňovanie začiatkom 50.rokov minulého storočia vo vtedajšom Československu nemalo veľa priaznivcom. Proti boli pretovšetkým gazdovia, farmári, teda majitelia pôdy a domácich zvierat. Predstava o tom, že by svoj majetok mali dať do družstva, aby s ním hospodárili spoločne,, bola absolútne neprijateľná. Nečudo, že koletivizácia vyvolávala aj  nevôľu, závisť, strach i nenávisť.

Statkári boli presvedčení, že na to, aby do družstva nemuseli vstúpiť, stačio ich nesúhlasné stanovisko. To bol však omyl. Tisíce ľudí sa stali obeťami perzekúcií, pričom boli obviňovaní z rozvracania zriadenia a protištátnej činnosti. Vykonštruované procesy posielali ľudí do väzenia, z ktorého sa mnohí nevrátíli.

Pád totalitného režimu odkryl mnohé skutočnosti, ktoré odhalili pravdu o tom ako to v skutočnosti bolo. V mnohývh príadoch však už neexistujú svedkovia, aby sa dalo dopátrať pravdy. Jediné čo sa dá s istotou povedať, že ľudia obžalovaní v týchto procesoch putovali do väzenia, či už skutky spáchali, alebo nie.

     V archívnych správach sa uvádza, že pred Okresným senátom, ktorému predsedal Dr. Ladislav Štarke, sa zodpovedali zo svojich údajných záškodníckych a sabotážnych činov statkár Jozef Kučera a záškodníci Jozef Nagy a Karol Šándor.

     Na verejnom súdnom pojednávaní sa zúčastnilo do 500 družstevníkov, malých a stredných roľníkov z celého Bratislavského kraja. Po výpovediach obžalovaných ako aj svedkov, Okresný senát vyniesol rozsudok.

     "Dedinského boháča Jozefa Kučeru odsúdil na 9 rokov odňatia slobody, k peňažitému trestu 50.000 Kčs, vyslovil konfiškáciu celého majetku a zákaz pobytu v Podunajských Biskupiciach navždy. Záškodníka Jozefa Nagy na 7 rokov odňatia slobody, k peňažitému trestu 30.000 Kčs, vyslovil konfiškáciu celého majetku a zákaz pobytu v Podunajských Biskupiciach navždy a záškodníka Karola Šándora na 5 rokov odňatia slobody, k peňažitému trestu 10.000 Kčs a straty občianskych práv na dobu päť rokov", uvádza archívna správa TASR.