Sekcia

Pravoslávne Vianoce

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.

 

     Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v nedeľu 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. 
     Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýba chlieb, med a cesnak. V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok Presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.

Ďalším zvykom pravoslávnych je kŕmenie sliepok v kruhu z reťaze. Sliepkam na snímke sviatočnú pšenicu sype Mária Gorunová. Foto: archív TASR, autor S. Písecký 6. januára 1991

 

     Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Podľa juliánskeho kalendára sa začali Vianoce pravoslávnych veriacich 6. januára večernou bohoslužbou Veľké povečerie. Zo 120 pravoslávnych chrámov najviac z 80 tisíc veriacich tohto vyznania sa zišlo v katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove. Na snímke pohľad do chrámu počas večernej bohoslužby. Foto: archív TASR, autor S. Písecký 6. januára 1996
Betlehem, ktorý v provizórnom bohoslužobnom priestore (nový je vo výstavbe) v Stropkove postavil syn miestneho pravoslávneho duchovného, si 6. januára prišiel s matkou Luboslavou Mbilovou pozrieť aj 2-ročný černoško Valér, ktorý bol tiež pokrstený ako pravoslávny. Foto: archív TASR, autor S. Písecký 6. januára 1997