Spisovateľ Vincent Šikula miloval knihy, muziku i dobré víno

     Zaslúžilý umelec Vincent Šikula patril k najvýraznejším a umelecky najpriebojnejším osobnostiam našej národnej spisby druhej polovice 20. storočia.

     Študoval v Bratislave na Hudobnej škole pedagogickej a Štátnom konzervatóriu hru na lesný roh. Pôsobil ako organista v Ivanke pri Dunaji, učiteľ hudby na Ľudovej škole umenia v Modre, redaktor Romboidu a redaktor pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.

     Šikula debutoval  zbierkou poviedok Na koncertoch sa netlieska (1964),  v tom istom roku vyšla ďalšia Možno si postavím bungalov. Nasledovala novela S Rozarkou (1966), kniha poviedok Nebýva na každom vŕšku hostinec (1966), zbierka poviedok a noviel Horská robota (1968).  Je autorom románovej trilógie Majstri (1976), Muškát (1977) a Vilma (1979). Napísal novely Vlha (1978) a Vojak (1981), prózu Liesky (1980), netradične komponovaný životopisný román Matej (1983) i knižku esejistických textov o umení a literatúre Nokturná (1983), Heroické etudy pre kone (1987), Pastierska kapsička (1990), Pôstny menuet (1994), Ornament (1991) a Veterná ružica (1995).       

     Významnou súčasťou Šikulových literárnych záujmov bola tvorba pre deti a mládež: Pán horár má za klobúkom mydleničku (1965), Prázdniny so strýcom Rafaelom (1966). Podľa  tohto príbehu desaťročného dedinského chlapca, ktorý sa učí hrať na heligóne bol nakrútený aj film Otec ma zderie tak či tak (1980). Je autorom knihy Ďuro pozdrav Ďura (1978), Vajíčko sliepky liliputánky (1981), O múdrom kohútikovi (1984), Augustín a zvon (1996) a Medardove rozprávky (1997).       

     Ako básnik sa V. Šikula predstavil zbierkami Z domu na kopci (1983), Zo zanedbanej záhrady (1993) a Bubeník september (1998). Autobiografické texty Tam, kde sa cesta skrúca a Požehnaná taktovka zostavila Šikulova manželka Anna Blahová z autorovej písomnej pozostalosti.

     Vincent Šikula zomrel v Modre 16. júna 2001 vo veku nedožitých 65 rokov.