Tatranská Lomnica usporadúva prebory republiky v jazde na boboch

     Tatranská Lomnica privítala účastníkov preborov jasným a mrazivým počasím. Na štart rýchlej dráhy nastúpili ako prvé dvojsedadlové boby. Najskôr odštartovali jednu skúšobnú jazdu a potom dve jazdy finálové. Najvyrovnanejší výkon predviedli bratia Kaňkovci na bobe Mír z Iskry Liberec Textilana.

     Do súťaže nastúpilo aj dvanásť štvorsedadlových bobov, ktoré takisto po jednej skúšobnej jazde absolvovali dve finálové jazdy. V oboch zaznamenal najlepší čas tatranský bob Jánošík (Kúrňava, Lukačovič, Novisedlák, Uko), ktorý mal priemernú rýchlosť 60 km/hod.

     Keď v roku 1905 začal v Tatranskej Lomnici prevádzku jeden z najluxusnejších hotelov tej doby, hotel Palace (1918 premenovaný na Grand hotel Praha), vytvorili sa ideálne podmienky na rozvoj zimných športov. V hoteli zriadili požičovňu lyží, saní, bobov a i. V roku 1906 upravili miestnu lesnú cestu na sánkarskú a bobovú dráhu. K prvej modernizácii trate prišlo už v roku 1909. Trať merala štyri kilometre a bola vybavená aj vlekom. V tom čase to bola najdlhšia bobová dráha v Európe. V rokoch 1923 – 1935 dráha nefungovala, ale už v nasledujúcom roku bola nahradená novou, modernejšou.

     Bobobý šport bol dosť dlho považovaný za buržoázne športové odvetvie pre bohatých. Pretekalo tak len zopár nadšencov, ktorí sa pripravovali kde sa dalo a prevažne za svoje peniaze. Sánkarský šport na Slovensku sa začal rozvíjať po roku 1957. Od tohto roku sa vo Vysokých Tatrách konali niekoľkokrát majstrovstvá ČSSR mužov a žien a súťaže o pohár Vysokých Tatier s medzinárodnou účasťou pretekárov z Poľska, ZSSR, NDR, NSR a Rakúska. Jazdilo sa na sánkarskej dráhe z Hrebienka do Starého Smokovca a na bobovej dráhe v Tatranskej Lomnici. Až neskôr tento šport prenikol do oblasti Spišskej Novej Vsi, Čadce, Košíc, Považskej Bystrice, Bardejova, Zvolena a Prievidze. Nové bobové dráhy, na ktorých sa usporadúvali majstrovské preteky vybudovali neskôr aj v Helcmanovciach a Čadci.