Pýchou obce Hronsek je drevený kostolík a vodný hrad

Obec Hronsek v Banskobystrickom okrese, ktorá má okolo 700 obyvateľov, je spojená najmä s najznámejšou pamiatkou - evanjelickým dreveným artikulárnym kostolom z roku 1726, ktorý bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Neprejde týždeň, aby v dedine nezastavil autobus plný turistov. Obec má však oveľa viac významných historických pamiatok a prírodných krás, o ktorých turisti z okolia a ale aj zo zahraničia ani len netušia.

Obec leží na ľavom brehu rieky Hron vo Zvolenskej kotline a je mimoriadne bohatá na historické pamiatky. V zozname národných kultúrnych pamiatok je ich zapísaných až 19. Dejiny obce sa začínajú koncom 13. storočia. Oblasť bola kráľovským majetkom a kráľ Belo IV. ju daroval zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi za zásluhy v boji proti Tatárom.

Najstaršia správa spomína Hronsek v roku 1500 pod názvom Zyklafalu, neskôr Czwiklafalva (z nemeckého zwickel=klin a maďarského falva=dedina). Názov Garanszeg sa objavil v 16. storočí a vo voľnom preklade z maďarčiny znamená Hronklin. Postupne sa obec volala Hronec (1806), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) a od roku 1946 Hronsek. Obec bola v minulosti pričlenená k Banskej Bystrici, od roku 1993 sa stal samostatnou obcou.

Jej historickým symbolom je plť s dvomi veslami podľa odtlačku historickej pečate z roku 1852 zachovaného v Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici. Upozorňuje na rieku Hron a skutočnosť, že obyvatelia obce sa v minulosti venovali pltníctvu.

Okrem najznámejšieho dreveného artikulárneho kostola v zozname UNESCO, v ktorom v roku 1847 uzavrel manželstvo básnik Andrej Sládkovič s hronseckou devou Antóniou Júliou Sekovičovou, sa tam nachádza aj Géczyovský kaštieľ. V jeho záhrade rastie viac ako 200-ročný dub, ktorý obec plánuje prihlásiť do súťaže Strom roka, ale aj rovnako stará, 25 metrov vysoká lipa, ktorá údajne patrí medzi najkrajšie exempláre na Pohroní.

Podľa starostu už teraz sa stáva pýchou Hronseku goticko-renesančný vodný hrad z roku 1576, ktorý je najstaršou stavbou v obci a vlastnili ho viaceré šľachtické rody. Od roku 2002 prechádza rozsiahlou obnovou a pomaly sa stáva dominantou obce v podobe viacúčelového využitia. Zhruba na 95 percent je už zrekonštruovaný.

Ročne dedinu Hronsek v Banskobystrickom okrese navštívi okolo 11.000 turistov. Dôvodom je vzácny drevený artikulárny kostol zapísaný do zoznamu UNESCO, ktorý je pre turistov magnetom. Čoskoro sa ním môže stať aj goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 - Vodný hrad.

"Vodný hrad preto, že mal okolo vodnú priekopu a padací most. Je najstaršou stavbou v obci. Jeho súčasná podoba sa síce datuje do roku 1576, ale samotná stavba pochádza z poslednej tretiny 14. storočia," vysvetľuje starosta Hronseku Miroslav Ostrihoň.

Hrad patril Géczyovcom, vlastnili ho však viaceré šľachtické rody. Jeho pivnice slúžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. Neskôr sa dostal do správy pamiatkového úradu a dnes je v súkromných rukách. Od roku 2002 prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a tá sa blíži ku koncu.

Vodný hrad je pre obec pridanou hodnotou. Je tam kongresová sála, reštauračné priestory, vináreň a má byť aj wellness. V podkroví je ubytovacia časť. Jeho návštevníci budú môcť obdivovať napríklad fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností. Dozvedia sa aj legendu o Julianne, dcére dedičných pánov Géczyovcov, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a za špionáž bola vo Viedni popravená. Mór Jókai postavu Julianny opísal v známom románe Levočská biela pani.

Soosovsko-Géczyovský barokový kaštieľ pochádzajúci z roku 1775 je ďalším vzácnym skvostom Hronseku v okrese Banská Bystrica. Patrí obci a na svoju rekonštrukciu ešte len čaká. Za účelom záchrany tejto historickej pamiatky preto vlani založili občianske združenie Garansek.