Willkommen in Österreich
Od 4. decembra 1989 mohli občania ČSSR cestovať do Rakúska len s platným čs. cestovným dokladom a vyplneným štatistickým listom. Po prvý raz nemuseli banku žiadať o devízový prísľub, bez ktorého by sa inak nedostali k valutám.
Prvý deň otvorených hraníc pre turistov z ČSSR bol pre rakúsku stranu sklamaním. V Bergu na colnici čakali na státisícové davy štáby televízie ORF a tím americkej televíznej spoločnosti NBC. Hranicu v ten deň prekročilo "iba" tritisíc ľudí.
Tam a späť, tam a späť...
Na slovenskej strane si colníci a vojaci „užili väčšiu zábavu“. „Mali sme tu študenta, ktorý chcel do Rakúska cestovať na vkladnú knižku, ďalší na študentský preukaz,“ uviedol pre vtedajší denník Práca náčelník oddelenia pasovej kontroly v Petržalke Jaroslav Paľov. Spomenul aj turistu, ktorý v eufórii prekročil v priebehu dvadsiatich minút štyrikrát hranicu tam a späť, iba kvôli pocitu, že to je skutočne možné.
Invázia sa nekonala
Dňa 6. decembra 1989 vyšla v denníku Práca nasledujúca správa:
„S neskrývaným sklamaním reagovalo Rakúsko na bilanciu pondeľňajšieho „veľkého dňa“, keď mohli občania ČSSR prvýkrát cestovať do Rakúska bez víz. Namiesto očakávaných státisícov, ich prišlo tritisíc. Dvadsaťčlenný štáb rakúskej televízie, ktorý celý deň a noc mrzol pri závorách najfrekventovanejšieho hraničného priechodu Bratislava – Berg sa senzácie v podobe nečakaného frontu áut a autobusov z ČSSR nedočkal. Včerajšie rakúske denníky, ktoré ešte v pondelok predpovedali inváziu Čechoslovákov, plechovú lavínu škodoviek, dopravný chaos vo Viedni a útok na obchody, vidia príčiny nevydarenej premiéry v tom, že veľa občanov ČSSR stále nemá pas, v nedostatku devíz a tiež v tom, že bol pracovný deň.
„Naše politické problémy doma sú pre nás dôležitejšie ako nákupy vo Viedni“, poznamenal k tomu na hraniciach redaktorovi Neue Kronen Zeitung jeden z čs. pracujúcich. Tlač zhodne poukazuje na nevýchodný kurz koruny voči šilingu (100 korún je 21 šilingov) a dodáva, že toto bolo dôvodom, prečo si návštevníci z ČSSR len prezerali výklady a nič nekupovali. Obchodníci vo Viedni sú však optimistickí a veria, že ich kasy začnú zvoniť už túto sobotu, keď budú obchody otvorené až do 17.00. “
Davová psychóza nastala o tri dni neskôr. Dlhé kolóny áut a utobusov blokujúce bratislavské ulice a dlhé hodiny čakania na colné a pasové vybavenie, to bola každodenná realita od 7. decembra 1989. Rakúšania sa na húfy prichádzajúcich turistov z Československa pripravovali po svojom.
Benefity pre Čechoslovákov
Novinové správy písali o tom, že od 5. decembra 1989 sú všetky múzeá a galérie v Rakúsku prístupné zadarmo pre všetkých držiteľov čs. pasov. Riaditeľ divadla v Josefstadte Otto Schenk dokonca rezervoval pre čs. turistov prichádzajúcich do Viedne aj časť vstupeniek. Od 8. decembra sa po dohode s rakúskou vládou dočasne zriadil pomocný hraničný priechod Jarovce – Kitze pri Bratislave. Bol určený výhradne pre občanov ČSSR a fungoval denne od 7.00 do 22.00. Od 10. decembra poskytovali rakúske železnice čs. občanom na svojich tratiach 30 % zľavu z obyčajného cestovného. Od 11. decembra vysielal rakúsky rozhlas osobitnú reláciu v češtine, v ktorej občanov ČSSR informovali o dopravnej situácii na hraniciach, na prístupových cestách do Viedne, kurzoch a otváracom čase bánk.
Banky v stave obliehania
Rakúsko otvorilo svoje hranice pre bezvízový styk od 4. do 17. decembra 1989. Kým na hraniciach bol v prvé dni relatívny pokoj, inak to vyzeralo v našich mestách pred bankami a cestovnými kanceláriami Čedok, Tatratour a Slovakotur.
Valuty za 500 Kčs
V decembri dostali občania ČSSR možnosť jednorazovo si zakúpiť voľne zmeniteľnú menu na rok 1989 v hodnote 500 Kčs na osobu (pre deti do 12 rokov v polovičnej výške). Túto možnosť občania aj náležite využili. Pobočky štátnych bánk niekoľko dní doslova obliehali desaťtisíce ľudí, ktorí tvorili niekoľko sto metrové rady. V niektorých mestách bankám vypomáhali s predajom valút aj cestovné kancelárie. Predávali sa šilingy a keď sa minuli prišli na rad západonemecké marky a americké doláre.
Banky sa „nabalili“
Ku kurzovej cene valút sa pripočítaval 125 % správny poplatok na rozvoj domáceho cestovného ruchu. Za 500 Kčs tak občan ČSSR dostal 288 rakúskych šilingov alebo 40 západonemeckých mariek, či zhruba 22 amerických dolárov. Za predaj valút si banka ešte účtovala 20 korunový manipulačný poplatok. O valutových transakciách sa viedli záznamy v cestovných dokladoch. Jednorazovo sme z krajiny mohli vyviezť devízové prostriedky vo voľne zameniteľných menách v hodnote 1000 Kčs.
Jednoduchá otázka, o to ťažšia odpoveď
A mohlo sa cestovať. Von sa išlo ľahšie, pretože na otázku colníka či vezieme nejaké valuty sme hrdo odpovedali, že áno. Naspäť to už také jednoduché nebolo. Otázka, či niečo do krajiny dovážame a máme niečo na preclenie, nás dostávala do pomykova. Meravé tváre, pohľad mimo a väčšinou záporné odpovede z nás robili „milých“ klamárov. A tak sa v Československu razom objavili tisícky kusov rôznej elektroniky, zariadenia do domácností, hodiniek a iného nedostatkového tovaru.
