Umenie Milana Sládka obdivovali diváci v 55 krajinách
Režisér, choreograf a pedagóg , jeden zo zakladateľov slovenskej pantomímy oslavuje 80.narodeniny.
Počas profesionálnej divadelnej činnosti, ktorej sa venuje už vyše polstoročie, vytvoril viac ako 46 autorských inscenácií. Svoj pantomimický príbeh otvoril v Prahe dnes už kultovou postavou Kefka.
Milan Sládek sa narodil 23. februára 1938 v obci Streženice. Po absolvovaní odboru rezbárstvo na Umelecko-priemyslovej škole v Bratislave študoval herectvo na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Vo vzdelávaní pokračoval v Prahe pod vedením uznávaného avantgardného režiséra Emila Františka Buriana.
Po ukončení vysokoškolského štúdia založil v roku 1959 s tanečníkom a choreografom Eduardom Žlábkom v Prahe vlastný pantomimický súbor. Dráhu profesionálneho míma odštartoval Sládek v debutovej pantomíme Boule (Hrča), ktorej pražská premiéra sa uskutočnila 11. marca 1960. V rokoch 1961 až 1968 pôsobil v Bratislave, kde na doskách Divadla Malá scéna, vtedajšieho štúdia Slovenského národného divadla, vytvoril a uvádzal legendárne inscenácie Hrča, Únos do ticha (1963), Sólové pantomímy (1965), Komédia o bohatci a Lazarovi (1966), Komédia o Tobiášovi, Starinár (1967) a so študentmi VŠMU aj inscenáciu Zo života hmyzu.
Politické zvraty vo vtedajšom Československu v roku 1968 nebezpečne ohrozili kariéru Milana Sládeka. Keď nový režim udusil na dlhú dobu akúkoľvek tvorivosť, umelec odišiel do Švédska a neskôr našiel druhý domov v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Tam v roku 1974 otvoril divadlo Kefka, v ktorom rozvíjal vlastnú divadelnú poetiku. Divadlo bolo vtedy jedinou stálou pantomimickou scénou v celej západnej Európe. Z iniciatívy Milana Sládeka sa uskutočnil aj prvý medzinárodný festival pantomimického umenia Gaukler, ktorého tradícia sa v divadle Kefka začala v roku 1976.
Počas intenzívnej spolupráce s Goetheho inštitútom navštívil umelec so svojím súborom viac ako päťdesiat zemí sveta a zúčastnil sa nespočetného množstva festivalov. Rád spomína na vystúpenia v brazílskom Sao Paulo, Čile, kanadskom Vancouveri, Japonsku či indonézskej Jakarte.
Po novembri 1989 sa Sládek vrátil na Slovensko. V januári 1992 založil Divadlo Aréna ako medzinárodný inštitút pohybového divadla so sídlom v Bratislave. V divadle pôsobil ako riaditeľ, herec a režisér. Od roku 1996 organizoval v Aréne Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar a významne sa zaslúžil o rekonštrukciu chátrajúcej historickej budovy na petržalskom brehu Dunaja, kde divadlo sídli. V roku 2002 sa Sládek vrátil späť do Nemecka a Kolín nad Rýnom sa znova stal základňou pre jeho umeleckú tvorbu.
Milan Sládek je laureátom Ceny Ministerstva kultúry SR za vynikajúcu dlhoročnú prácu a za osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie (1998). V roku 2000 mu vtedajší prezident SR Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za celoživotné dielo v oblasti pantomímy, pedagogickú činnosť a dlhoročnú reprezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí. V roku 2002 mu za celoživotné dielo udelili Cenu Jozefa Kronera.
Významný európsky predstaviteľ pantomímy sa po päťdesiatich rokoch vracia na javisko bratislavského Divadla Malá scéna, aby tu oslávil svoje osemdesiate narodeniny. V dňoch 28. februára až 3. marca sa tam pri príležitosti jeho životného jubilea uskutoční vystúpenie s názvom Milan Sládek - Jubileum. V dvoch autorských inscenáciách Dar a Andy & Basquiat, ktoré rámcujú umelcovu tvorbu medzi rokom 1969 a dneškom, sa Sládek predstaví slovenským divákom štyrikrát.
