Rok 1861: Memorandum národa slovenského - cesta k slovenskej štátnosti
Po revolučných rokoch vzniká programový dokument, ktorý predkladajú slovenskí národovci monarchii. Ten určuje smerovanie k svojbytnosti slovenského národa.
Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa konalo 6. a 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine.
Dokument kládol dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Rovnako nastoľoval požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské okolie.
Od vlády monarchie požadovali slovenskí národovci nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) okolia, adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní.
Okrem toho jednou zo základných požiadaviek bolo to, že na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite mala vzniknúť katedra slovenského jazyka. Štát mal zároveň podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni.
Hlavným osnovateľom programového dokumentu bol Štefan Marko Daxner. O memorandum sa opierali zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Požiadavky obsiahnuté v memorande zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na slovenskom území.
Druhé Memorandum národa slovenského bolo prijaté v Martine v júni 1991. Národná rada Slovenskej republiky v roku 1993 rozhodla, že 7.jún bude pamätným dňom, kedy si budú obyvatelia Slovenska pripomínať tieto významné udalosti z druhej polovice 19.storočia, ktoré sa výrazne podpísali pod vznik Slovenskej republiky.
Zdroje: TASR, www.culture.gov.sk, www.martin.sk, www.juls.savba.sk
