Rok 1949: Najvyšší vrch na Slovensku premenovali na Stalinov štít

     Pôsobenie Stalina v čase druhej svetovej vojny bolo už dávno prehodnotené odborníkmi. Po vojne však mnoho ľudí verilo, že len vďaka nemu sa podarilo poraziť  Hitlera. Eufória z oslobodenia krajiny je veľká, niet sa čomu čudovať. Aj Bratislava je vďačná za oslobodenie

       „Dňa 12.decembra 1946 na výročný deň podpísania zmluvy medzi ZSSR a ČSR konalo sa slávnostné zasadanie Ústredného národného výboru hl. mesta Bratislavy, na ktorom bol generalissimus Stalin zvolený za čestného občana Bratislavy,“ píše sa v archívnej správe.

       Deti v školách píšu Stalinovi pozdravy k sedemdesiatinám, ktoré si však nikdy neprečíta. Kreslia mu obrázky, ktoré nikdy neuvidí, ale aspoň sa z nich robia výstavky na školách. Dospelí pracujú v stalinových zmenách, aby vodcu potešili prácou v prospech budovania komunizmu.

      V kultúrnych domoch a závodných kluboch sa organizovali konferencie a výstavy k dielu a odkazu generalissima Stalina.  Treba podotknúť, že tieto podujatia neboli zďaleka len akciami typu školskej či pionierskej besiedky či akadémie. Na mnohých vystupovali renomovaní umelci.

       „Na večierku Stalinovej poézie, ktorý usporiadal Zväz československých spisovateľov, recitoval básne herec Viliam Záborský,“ uvádza sa v agentúrnej správe.

       Pri príležitosti 70.narodenín Stalinovi na Slovensku utkali aj vzácny záves, ktorý potom zaslali do Moskvy spolu so zdravicou, pod ktorú sa vraj vtedy podpísalo vyše dva milióny Slovákov.

      Otázka doby však znela, kto viac praje Stalinovi. Ako si ho čo najlepšie uctiť. Už nestačia námestia a ulice s jeho menom. Vtedajšia vládna garnitúra silnejúcej komunistickej strany sa rozhodla premenovať  Gerlachovský štít. 

      K čomu už by len bolo lepšie prirovnať  vlastnosti Stalina ako k tomuto vrchu. Hoci  tatranský končiar mal už aj iné mená, nazvať ho podľa mena ešte žijúceho politika, bolo skôr smiešne ako dôstojné. Každý to vtedy, ale vnímal inak.  Aká veľká teda bola vďaka?  Nuž na Slovensku nebolo nič väčšie ako Gerlach.

      Národný výbor vo Vysokých Tatrách usporiadal 21. decembra 1949 o 10. hodine  v Starom Smokovci oslavy 70. narodenín generalissima J. V. Stalina. Pri tejto príležitosti bol na jeho počesť premenovaný Gerlach na Stalinov štít. 

     „Pamätný akt premenovania Gerlachu na Stalinov štít sa konal na slávnostnom zasadnutí jednotného národného výboru obce Vysoké Tatry, ktoré bolo na voľnom priestranstve pred Tatranským múzeom,“ uvádza sa v agentúrnej správe.

       Na slávnostnom zasadnutí sa vtedy zúčastnili: predseda SNR Karol Šmidke, podpredseda SNR Granatier, povereník Dr. Viktory, povereník pôšt prof. Horák, vicekonzul ZSSR Vasil Grigorijev Visotin, zástupca poľského vyslanectva F. Pietrovský a ďalší domáci i zahraničný hostia. 

     „Neprehľadné zástupy podtatranského ľudu spoločne vyjadrili svoju neskonalú vďaku veľkému priateľovi a osloboditeľovi slovenského a českého pracujúceho ľudu  J. V. Stalinovi k jeho 70. narodeninám,“ uviedol vtedy redaktor tlačovej agentúry.

     Z histórie však vieme, že tento názov sa veľmi neujal. Chvíľu sa síce deti museli učiť, že najvyšším vrchom Slovenska je Stalinov štít, ale netrvalo to dlho.  Po Stalinovej smrti (1953), jeho nástupcovia odsúdili Stalinov kult osobnosti. Následne po pár rokoch vrátili pôvodné meno aj najvyššiemu slovenskému štítu.