Rok 1951: Škodovka v Dubnici bude niesť meno maršála Vorošilova

Tisícky zamestnancov Škodových závodov v Dubnici nad Váhom sa v sobotu 3.februára 1951 zišli v areáli podniku, kde sa konala významná slávnosť. Strojársky koncern bude od tohto dňa niesť meno sovietskeho veliteľa a komunistického funkcionára  maršála Klimenta Jefremoviča Vorošilova.

V súčasnosti i v minulosti bolo prirodzené, že námestia,  ulice, školy, budovy či firmy dostávali mená podľa ich majiteľov alebo významných osobností, ktoré sa pričinili o rozvoj. Po vojne  a hlavne po nástupe komunistickej moci sa musia zmeniť aj staré zvyky.

Nestačili sochy ešte žijúceho Stalina na námestiach, ale vtedajšia vrchnosť si zmyslela, že tie najdôležitejšie závody bude pomenovávať po vynikajúcich súdruhoch. Nuž svoje podniky teda nemal len Baťa, Danék, Ford, ale napríklad aj Vorošilov, hoci sa nijako o ich vznik nepričinil.

Na slávnostné zhromaždenie pricestovali do Dubnice najvyšší štátni a stranícki predstavitelia na čele s podpredsedom vlády Viliamom Širokým (poz.redakcie: eho menom neskôr pomenujú Odevné závody v Trenčíne).  

„Pracujúci závodu prijali s najväčším nadšením správu o premenovaní svojho závodu menom maršala K.J.Vorošilova, jedného z najvýznamnejších spolutvorcov nepremožiteľnej Sovietskej armády, podpredsedu Rady ministrov ZSSR, blízkeho spolupracovníka organizátora víťazstiev Sovietskeho zväzu generalisima J.V.Stalina,“ píše sa v agentúrnej správe z februára 1951.

Pri príležitosti premenovania závodu bola v sobotu v predpoludňajších hodinách slávnostná celozávodná schôdzka celého osadenstva. Medzi pracujúcich závodu prišiel podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Viliam Široký, veľvyslanec ZSSR M.A.Silin, zástupca vojenského pridelenca veľvyslanectva ZSSR v Prahe plukovník F.A.Chochlov, ako aj delegácia  KSS na čele s ústredným tajomníkom Štefanom Bašťovanským.

História dubnického strojárskeho gigantu

Výstavbu strojárskeho závodu v Dubnici nad Váhom spustili z dôvodu potrieb obranyschopnosti Československa v roku 1929. Komponenty pre zbrojársku výrobu znamenali ekonomický obrat mesta. Výstavba bola na čas zastavená, ale rozmáhajúca sa Hitlerova ríša prinútila československé hospodárstvo investovať do výstavby, ktorá sa znovu rozbehla.

V roku 1937 sa v halách v Dubnici rozbehla aj výroba. Na základe zmluvy medzi Nemeckom a vtedajším slovenským štátom fabrika počas vojny podliehala záujmom ríše. Keďže armáda potrebovala čoraz viac výroby, fabrika sa rozrástla a pracovali tu tisíce robotníkov. Práce v závode sa zastavili až v apríli 1945, kedy došlo k zničeniu areálu.

K obnoveniu závodu došlo po druhej svetovej vojne a firma niesla názov Škodove závody, n.p. Dubnica nad Váhom. V roku 1951 boli premenované na Závod J. Vorošilova a neskôr na Strojárske a metalurgické závody, n.p. Dubnica nad Váhom. V tomto období to už bol strojársky gigant na Považí, ktorý bol neskôr známy aj ako Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom.

Kto bol maršál Vorošilov

Kliment Jefremovič Vorošilov sa narodil v Rusku (región je dnes na území Ukrajiny)  4.februára 1881. Už ako mladý sa poznal s Leninom a neskôr sa stal Stalinovým spolupracovníkom. Prvé vojenské skúsenosti nadobudol počas prvej svetovej vojny. V období medzi svetovými vojnami pôsobil vo viacerých vojenských a straníckych funkciách a 15 rokov dokonca zastával post komisára pre obranu ZSSR, čo bolo vlastne ministerské kreslo.

Podľa historikov sa zúčastňoval na politických čistkách v strane i v armáde, ktoré nariaďoval Stalin. V čase 2.svetovej vojny však niekoľkokrát nezvládal zadané úlohy a z funkcií bol odvolaný. Napriek tomu bol po vojne v Československu oslavovaný ako vynikajúci vojak a veliteľ. Po Stalinovej smrti odstúpil zo všetkých armádnych postov a zastával už len stranícke funkcie.