Rok 1952: Pre športovcov i verejnosť otvorili v Prešove moderný krytý bazén

       „V nedeľu 10. februára predpoludním slávnostne otvorili v Prešove novovybudované kryté kúpalisko, jednu z najmodernejších stavieb tohto druhu v republike,“ píše sa v agentúrnej správe z archívu TASR.

        Prešovský bazén sa stal aj miestom, kde mali možnosť školáci zdokonaľovať sa v plávaní, čo bolo aj jedným z cieľov prípravy brancov na ich budúcu službu vlasti. Postupne sa tu začali organizovať plavecké kurzy pre deti a žiactvo.

       Tí skôr narodení Prešovčania si spomínajú na príjemné chvíle strávené v bazéne, ktorý už dnes neexistuje. Nezabúdajú na často plný balkón, kde stávali buď fanúšikovia  športovcov, alebo rodičia, ktorí sa prišli pozrieť na tréningy svojich ratolestí.

       V novom krytom bazéne našli výborné podmienky na prípravu prešovskí plavci a vodní pólisti. Tradícia vodných športov na Šariši tak mohla pokračovať. V novom bazéne trénovali vtedy známi športovci, ktorí sa presadili nie len v československých súťažiach, ale i na medzinárodnom poli.

      Jednou z ich bola napríklad vynikajúca prešovská plavkyňa a československá reprezentantka Mirianna Brtková. Okrem nej však v pamäti Prešovčanov navždy zostanú mená ako Dionýz Lenz, Pavol Azari, Milan Kručay, Pavol Aman, Ladislav a Štefan Benkovci, Milan Turek, Alexander Oríšek  a mnohí ďalší.

       Z týchto športovcov vznikla aj základňa vodnopólového tímu Lokomotívy Prešov. Keďže krytý bazén nespĺňal parametre, hrávalo sa v meste pod hradným múrom, kde je dnes Záhrada umenia. Sem sa chodili na pólistov pozerať stovky divákov.

        Na roky strávené na v prešovskom krytom bazéne si rád spomína aj Ladislav Benko, ktorý bol v čase svojej aktívnej kariéry držiteľov dvoch československých rekordov. Vysvetlil, že sa k plávaniu dostal ako 11-ročný chlapec a na bazén prišiel v roku 1954. 

       „Boli to nádherné časy, chodilo sem veľmi veľa ľudí. Bazén sa stal miestom, kde sa ľudia stretávali a nie len športovci. Okrem toho, že som tu vyrastal ako športovec, trávil veľa času s kamarátmi, zoznámil som sa tu aj so svojou manželkou,“ spomína si staré časy prešovského bazéna Ladislav Benko.

      Hovorí, že dnes keď prechádza okolo budovy nikdy sa nezabudne a zastaviť a pozrieť  čo sa od tých čias zmenilo. Exteriér je možno len málo zmenený, ale pri vstupe do vnútra budovy už nepocíti charakteristický opar a vôňu vody.

      „Na staré časy mám mnoho veselých spomienok, ale pri pohľade na o čo tu po bazéne zostalo je mi smutno.  Dnes síce môžem vstúpiť z vchodu rovno do bazéna, ale vodu v ňom nenájdem. Tam kde som kedysi plával sú dnes stojany so šatstvom nejakého obchodu,“ hovorí bývalý prešovský plavec a vodný pólista.  

     V budove mestského kúpeľa boli kedysi  aj služby: masér, holičstvo a podobné prevádzky, ktoré ľudia v hojnom počte využívali. Boli tu aj priestory pre rehabilitáciu, ktorá sa poskytovala v rámci zdravotnej starostlivosti.

      Dnes niekdajšiu existenciu kúpaliska pripomínajú už len niektoré fragmenty, ktoré sa tu zachovali. Sú to napríklad staré obkladačky na schodisku, ktoré viedlo do priestorov pod bazénom, balkón kde kedy stávali fanúšikovia.

      To, že tu bol niekedy bazén pripomína ešte súčasný názov budovy „Aqua..“. Väčšinou sú v nej sú obchody s textilným tovarom. Vodu by ste tu však hľadali márne, iba ak v hygienických zariadeniach.