Rok 1966: Obchod na korze získal amerického filmového Oscara

Film Obchod na korze prepísal dejiny slovenskej kinematografie

Tragikomický príbeh o nemožnosti kompromisu so zlom, o slabosti, strachu, nevedomosti a hlúposti ako živnej pôde pre hlásateľov násilia vznikol podľa rovnomennej novely spisovateľa Ladislava Grosmana. Filmovú podobu mu dali režiséri Ján Kadár a Elmar Klos, v hlavných úlohách zažiarili Jozef Kroner a Ida Kamińska.

 Témou diela je Slovensko a holokaust na pozadí druhej svetovej vojny, základným motívom dilema hlavného hrdinu, jednoduchého človeka stolára Tóna Brtka, či dokáže odporovať zlu stelesnenému protižidovskými zákonmi a ich fašistickými vykonávateľmi.

Arizátor Tóno Brtko v podaní legendárneho Jozefa Kronera prichádza do skrachovanej galantérie a spočiatku sa z nej snaží vytvoriť prosperujúci obchod. Postupom času si Tóno nachádza cestu k pôvodnej majiteľke galantérie, zanedbanej židovskej babičke Rozálii Lautmannovej (Ida Kamińska), ktorá sa o neho stará ako o vlastného syna a on jej zo všetkých síl pomáha. Situácia sa dramaticky mení, keď do mesta prichádza predvolanie vyzývajúce obyvateľov židovského pôvodu k dostaveniu sa na transport.

Po roku 1968 sa Obchod na korze dostal na 20 rokov "do trezoru", pretože jeden z jeho režisérov Ján Kadár po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa emigroval do Spojených štátov amerických.

Zaslúženej slávy sa dráma dočkala až po roku 1989. V marci 2006 si na nakrúcanie zaspomínal herec František Zvarík: "Od začiatku sme cítili, že tento film bude niečím výnimočný, jednoducho, že bude dobrý. Ale na žiadne ceny sme ani len nepomysleli," povedal vtedy pre TASR.

Slávnostnej ceremónie 38. odovzdávania Oscarov sa zúčastnili iba režiséri snímky, herci sa o udelení ceny dozvedeli v deň zisku zlatej sošky. Obchod na korze má na konte i jednu nepremenenú nomináciu na Cenu Akadémie, a to pre herečku Idu Kamińskú, ktorá bola za svoj výkon nominovaná na Najlepšiu herečku v hlavnej úlohe, avšak nezvyčajne o rok neskôr (1967).

Dráma Obchod na korze bola zaradená do rebríčka "1001 filmov, ktoré by ste mali vidieť pred smrťou", zostavenom filmovým kritikom a producentom Stevenom Schneiderom.

V úlohe Tóna Brtka predviedol Jozef Kroner majstrovské tragikomické herectvo

Jeho ohromujúci výkon v tragikomickom príbehu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky a arizácie židovského majetku mu priniesol svetové uznanie. Herec sa zúčastnil premiéry slávnej drámy v americkom New Yorku, kde mal dokonca prejav. Čítal ho z vopred pripraveného listu, na ktorom mal text foneticky napísaný. Zožal veľký úspech, aj keď anglicky vlastne nevedel. Ďalšie herecké kreácie nezabudnuteľného Jozefa Kronera mu zabezpečili status významnej osobnosti, ktorá bola mimoriadnym prínosom pre slovenskú národnú kinematografiu, divadlo, rozhlas, televíziu a kultúru vôbec.

Jeden z najznámejších slovenských hercov sa narodil 20. marca 1924 v Staškove na severe Slovenska. Učil sa v Považských strojárňach a v Považskej Bystrici ochotnícky hral divadlo. Vynikol najmä v Gorkého dráme Vassa Železnovová a v Gogoľovej Ženbe. Posledná spomínaná rola mu v roku 1948 vyniesla pozvanie do hereckého súboru divadla v Martine. V rokoch 1956-1984 bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.

V divadle, filme aj v televízii predviedol Jozef Kroner množstvo bravúrnych výkonov. Presvedčivo vytváral charakterové postavy v komediálnom i vážnom repertoári a veľmi blízke mu boli tragikomédie. Originálny herecký výraz, charakteristická mimika tváre, gestikulácia a typické hlasové zafarbenie vtisli punc neopakovateľnosti mnohým jeho filmovým hrdinom.

Okrem spomínaného Tóna Brtka treba spomenúť Adama Krta z Kukučínovej Rysavej jalovice (1970), prostoduchého mládenca Kuba (1965), dobrosrdečného Sváka Ragana z rovnomenného trojdielneho televízneho filmu (1976) alebo umelcove kreácie v seriáloch Slovácko sa nesúdí (1974) a Tisícročná včela (1983).

Herec Jozef Kroner bol laureátom mnohých slovenských, českých, maďarských, talianskych, bulharských a iných ocenení. Zdobila ho Strieborná siréna zo Sorrenta (Taliansko) i Zlatá ruža zo Sofie (Bulharsko), v jednom desaťročí (1969-1979) ho vyznamenali ako herca najobľúbenejšieho, najsympatickejšieho aj najpopulárnejšieho. V 70. rokoch 20. storočia dostal Cenu sympatií Života za hybského zbojníka Pacha (1975). In memoriam sa stal Osobnosťou Kysúc roka 1998. Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach sa Jozef Kroner ocitol po boku svetových filmových hviezd. Zomrel 12. marca 1998 v Bratislave, krátko pred svojimi 74. narodeninami.

Dvadsať významných osobností Slovenska založilo krátko po jeho smrti Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo tejto významnej hereckej osobnosti. Jednou z jej najdôležitejších aktivít je každoročné udeľovanie Cien Jozefa Kronera.

Oscarový film režírovali Ján Kadár a Elmar Klos

Ján Kadár sa narodil 1. apríla 1918 v Budapešti vo vtedajšom Rakúsko - Uhorsku (dnes Maďarsko). Detstvo prežil v Rožňave. Po nedokončených štúdiách práva v českej Prahe absolvoval v rokoch 1938-1939 kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu u profesora Karola Plicku na bratislavskej Škole umeleckých remesiel.

V Prahe začal študovať Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU), ale ani túto školu nedokončil. Pre svoj židovský pôvod prežil druhú svetovú vojnu v pracovných táboroch. Po vojne natočil v Bratislave dokument Na troskách vyrastá život (1945).

Vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ) a začal točiť krátke, politicky motivované dokumenty. Po roku 1945 pracoval ako režisér v Štúdiu krátkeho filmu v Bratislave. Ako asistent réžie spolupracoval v Prahe s Bořivojom Zemanom na filmovej adaptácii románu Mŕtvi medzi živými (1947) a scenáristicky na komédii Nevíte o bytě? (1947). V roku 1949 sa vrátil na Slovensko a vytvoril svoj celovečerný debut - komédiu Katka (1949).

V roku 1952 začal spolupracovať s českým režisérom Elmarom Klosom. Spolu natočili osem filmov: prvým bola dráma Únos (1952), ďalšími hudobná komédia Hudba z Marsu (1955), dráma Tam na konečné (1956), satira Tři přání (1958), vojnová dráma Smrt si říka Engelchen (1963) a politická dráma Obžalovaný (1964). V ich spoločnej réžii vznikol v roku 1965 aj prvý československý film, ktorý získal v nasledujúcom roku Oscara - Obchod na korze.

V roku 1968 udelili Jánovi Kadárovi titul národný umelec, ktorý mu však neskôr odobrali. Pár dní po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 Ján Kadár opustil krajinu. Žil v emigrácii v USA. V roku 1969 vznikol v česko-americkej koprodukcii posledný spoločný film režisérskej dvojice Kadár-Klos s názvom Touha zvaná Amanda (1969).

Od 70. rokov 20. storočia vytvoril Kadár ďalších päť filmov, ale už v americkej a kanadskej produkcii. Jeho snímka Lies My Father Told Me (Čo mi otec narozprával, 1975) bola ocenená Zlatým glóbusom v kategórii Najlepší zahraničný film. Režisér Ján Kadár zomrel 1. júna 1979 v kalifornskom Los Angeles vo veku 61 rokov.

Režisér Elmar Klos sa narodil 26. januára 1910 v Brne v dnešnej Českej republike. Detstvo prežil v Uhorskom Hradišti, odkiaľ v roku 1926 odišiel do Prahy. Začínal ako autor krátkych reklamných filmov, kde sa postupne zoznámil so všetkými filmovými profesiami a zahral si aj niekoľko epizódnych rolí. Od roku 1934 pôsobil vo filmových ateliéroch Baťa v Zlíne. Tu sa dal do služieb oddelenia tvorby reklám a dokumentov. Jeho zásluhou u Baťu začali pracovať dve ďalšie legendy československého filmu - Hermína Týrlová a Karel Zeman.

Začiatkom 50. rokov 20. storočia začal Elmar Klos spolupracovať s Jánom Kadárom a v nasledujúcich dvoch desaťročiach spoločne natočili osem celovečerných hraných filmov. Po odchode Jána Kadára do USA začiatkom 70. rokov 20. storočia sa Elmar Klos venoval histórii a teórii československého filmu. V roku 1989 ešte nakrútil s Morisom Issom (sýrsky absolvent FAMU) rodinné sci-fi Bizon (1989). Elmar Klos zomrel v Prahe 19. júla 1993 vo veku 83 rokov.