Rok 1989: Výnimočná polnočná omša v gréckokatolíckom chráme v Prešove

     Po takzvanom Prešovskom sobore v roku 1950 bola Gréckokatolícka cirkev v Československu zakázaná. Jej kňazi i mnohí veriaci boli prenasledovaní a väznení. Na doživotie bol odsúdený aj jeden z popredných duchovných Pavol Peter Gojdič. Ten na následky väznenia neskôr zomiera v leopoldovskom väzení v deň svojich 72. narodenín.

     V roku 1968 sa činnosť tejto cirkvi čiastočne obnovila, ale všetko prerušil vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Kňaz Ján Hirka sa síce stal administrátorom  prešovskej eparchie, ale cirkev stále nemá svojho biskupa, pretože štát vysviacku nepovolil.

     Vatikánska cirkevná administratíva teda Hirkovi udelila niektoré právomoci biskupa a pápež Pavol VI. ho v roku 1978 menoval za pápežského preláta. Všetko sa mení v roku 1989, kedy gréckokatolíci hovoria o obrodení svojej cirkvi.

     Nežná revolúcia rozbehla v Československu demokratické zmeny. Na Vianoce v roku 1989 sa všade konajú slávnostné polnočné omše, ktoré majú úplne iný charakter ako tomu bolo v čase vlády totalitného režimu.  

     Ľudia sa opäť môžu verejne prihlásiť k svojej viere bez toho, aby to malo nejaké následky na ich postavenie v zamestnaní. V krajine prepukla skutočná náboženská sloboda. Na mnohých bohoslužbách zazneli duchovné piesne v podaní popredných slovenských umelcov.

     V chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove sa o polnoci z 24. na 25. decembra zhromaždili stovky veriacich na polnočnej omši, ktorú slúžil Mons. Ján Hirka, ktorého za biskupa prešovskej eparchie menoval 21. decembra 1989 vo Vatikáne pápež Ján Pavol II. Mnohí veriaci ešte netušia, že čoskoro sa začne proces blahorečenia biskupa Gojdiča.

     Státisíce veriacich v Československu, ktorí sa hlásia ku gréckokatolíckej cirkvi mali opäť svojho biskupa. Oficiálna vysviacka Jána Hirku za účasti duchovných z celého sveta sa uskutočnila 17. februára 1990 v Mestskej športovej hale v Prešove a zúčastnilo sa na nej okolo 10 tisíc ľudí.