Rok 1947: Košice dostali nový rozhlasový vysielač
Po druhej svetovej vojne zostalo Slovensko takmer odrezané od rozhlasového signálu. Ustupujúca nemecká armáda vysielače ničila a demontovala. Prioritou Povereníctva pôšt bola ich rýchla obnova.
Ustupujúca nemecká armáda s blížiacim sa koncom 2. svetovej vojny pustošila a ničila nielen hospodárske objekty a infraštruktúru, ale odmontovala aj vysielače, aby tým zahatala obyvateľstvu cestu k dôležitým informáciám.
Z rozhlasových vysielačov na Slovensku bol najmenej vojnovými udalosťami poškodený vysielač Bratislava I. vo Veľkých Kostolanoch. Jeho pôvodný výkon 100/200 kW bol po prechode frontu znížený na 25 kW, pretože zničený anténny stožiar narýchlo nahradila iba anténa. Rozhlasové vysielače v Banskej Bystrici a Prešove však boli rozobraté úplne. Z nájdených súčiastok a zariadení bol zostavený pre Banskú Bystricu provizórny 25 kW vysielač, ktorý dali do prevádzky 28. augusta 1946. V Prešove sa ale Povereníctvu spojov nepodarilo nájsť zvyšky vysielača. Namiesto toho bol teda po vojne nahradený 1,5 kW prešovský vysielač provizórnym 2 kW v Košiciach.
Urýchlené vybudovanie 100 kW vysielača vyriešilo problém s rozhlasovým signálom na východnom Slovensku koncom októbra 1947. V novej reprezentačnej prevádzkovej budove v blízkosti Prešova bol vysielač daný do prevádzky. Tento krok hodnotilo vtedajšie vedenie poštovej správy ako „prínos pre povznesenie nášho Východu v smere kultúrnom, politickom i národnom“. Vysielač niesol meno generála Milana Rastislava Štefánika.
