Rok 1953:Podľa sovietskeho vzoru si vypestujeme aj bavlník
V roku 1953 sa po prvý raz rozšírilo pokusné pestovanie bavlníka z polí Výskumného ústavu teplomilných a špeciálnych rastlín v Sesíleši na polia štátnych majetkov a JRD v najteplejších častiach južného Slovenska.
Nevyčerpateľným zdrojom, z ktorého čerpajú, a ktorý pomáha pracovníkom Výskumného ústavu teplomilných a špeciálnych rastlín v Sesíleši - Hurbanove, pri pestovaní tejto u nás novej plodiny, je sovietska literatúra. Vo výskumnom ústave každý pracovník sústavne sleduje a študuje sovietsku odbornú literatúru.
Pod vedením riaditeľa ústavu Ing. Františka Baxu, ktorý sa podrobne oboznámil s praxou pestovania bavlníka v bratskom Bulharsku, riešia výskumníci v Sesíleši v spolupráci s družstevníkmi a pracovníkmi štátnych majetkov veľmi dôležitú úlohu: nájsť a vypestovať zo sovietskych, maďarských a bulharských odrôd bavlníka taký druh, ktorý by dával dobrú úrodu i v našich podmienkach. Ide najmä o skrátenie vegetačnej doby bavlníka a urýchlenie jeho dozrievania.
A tu ukazuje našim výskumníkom a pestovateľom bavlníka cestu sovietska literatúra. Z časopisu Seľskoje chozjajstvo sa dozvedeli, že v Sovietskom zväze, v Kazachstane, začínajú vysievať bavlník namiesto do 60 cm len do 45 cm riadkov. Týmto spôsobom sa dosiahne na jednom ha až 120.000 kultúr bavlníka, čo dáva predpoklad pre lepšiu úrodu. Okrem toho v hustejšie zasiatych riadkoch nerastie bavlník bujne a skôr dozrieva.
Pracovníci Výskumného ústavu teplomilných a špeciálnych rastlín v Sesíleši s radosťou odovzdávajú nadobudnuté vedomosti družstevníkom a pracovníkom štátnych majetkov - prvým pestovateľom novej priadnej rastliny - bavlníka. Už túto jar vysiali na farme Kotelnica, ktorá patrí štátnemu majetku Bajč tri hektáre bavlníka, čo je najväčšia plocha v republike. Takmer na troch štvrtinách výmery vysiali jarovizované osivo bavlníka, ktoré za štyri dni po vysiatí vzišlo. Skrátili tak vegetačnú dobu o 10 dní, v čom je predpoklad zvýšenia úrody o 10%.
