Slovenská športová verejnosť smúti za legendárnym Hatrlom

O úmrtí jednej z popredných osobností slovenskej futbalovej histórie Informoval FC Spartak Trnava na svojej oficiálnej facebookovej stránke, informáciu pre TASR potvrdil aj PR manažér trnavského klubu Peter Žember.

Desiatku na drese nosia v klube či v reprezentácií väčšinou výnimoční futbalisti. S magickou desiatkou na chrbte prežil celú svoju úspešnú kariéru aj legendárny futbalista a neskôr tréner Jozef Adamec. Jozef Adamec, prezývaný "Hatrlo", ktorý v ankete o najlepšieho slovenského futbalistu storočia obsadil druhé miesto po Jánovi Popluhárovi, bol postrachom nielen domácich obrancov, ale aj zahraničných hviezd.

Počas športovej kariéry ho ľudia obdivovali pre jeho góly a futbalové finesy, ale vďaka búrlivej povahe si získal aj neprajníkov. Budúci futbalový búrlivák, známy aj svojou fintou - prehadzovačkou - Jozef Adamec sa narodil 26. februára 1942 vo Vrbovom. Rodičia chceli mať z chlapca zámočníka, ale jeho už od malička najviac zaujímal futbal, ktorý s rovesníkmi začal hrávať na miestnom kamenistom ihrisku.

Vrbovskí chlapci organizovali aj zápasy s rovesníkmi z okolitých dedín a už v nich Adamec vynikal. Jeho futbalovú kariéru vážne ohrozilo zranenie kolena práve po jednom z týchto chlapčenských zápasov. Opuchlo mu koleno a v piešťanskej nemocnici strávil šesť týždňov. Lekári ho dokonca na päť rokov oslobodili o telesnej výchovy a futbal mal zakázaný. Adamec sa však futbalu nevzdal. Vynikať začal ako dorastenecký hráč Vrbového. Prvá vážnejšia ponuka prišla z Považskej Bystrice, kam ho však mama nepustila. No keď prišla ponuka z Trnavy, celá dedina ju prehovárala, aby súhlasila s odchodom syna do Spartaka.

V drese Spartaka Trnava a vlastne v najvyššej československej súťaži debutoval ako 17-ročný pod vedením trénera Antona Malatinského v marci 1959. Svoje prvé pôsobenie v drese "bílych andelov" sa skočilo v roku 1961 povolávacím rozkazom, vďaka ktorému sa však Adamec ocitol v tej dobe v jednom z najlepších mužstiev v Dukle Praha. Zrazu sedel v jednej kabíne s najväčšími hviezdami prvej československej ligy - Masopustom, Pluskalom, Novákom, Kučerom, Jelínkom, Borovičkom, Koubom, Vacenovským a ďalšími. S Duklou získal dva československé majstrovské tituly.

Po skončení vojenskej služby sa vrátil znovu do Trnavy, ale túžil po Slovane Bratislava. Kam síce prestúpil, ale boli to ako sám hovorieval, stratené roky. V tíme belasých pôsobil 639 dní, ale z toho 267 nehral pre tresty. Za jednu z mála výnimočných chvíľ v pôsobení v Slovane možno označiť zápas proti českému Třincu, v ktorom Adamec zaznamenal šesť gólov. Obávaný útočník sa vrátil naspäť do Trnavy, s ktorou získal päť československých majstrovských titulov a postúpil do semifinále Európskeho pohára majstrov. Celkovo vo vtedajšej najvyššej futbalovej súťaži nastrieľal 170 gólov, z toho 138 za Spartak, 17 za Duklu a 15 za Slovan.

Prvenstvo v súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca si vystrieľal štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971). Jeho futbalové umenie neostalo nepovšimnuté ani československou reprezentáciou. Už v dvadsiatich hral na MS v Čile odkiaľ sa vrátil so striebornou medailou. Z reprezentačného pôsobenia sú pamätné jeho hetriky. Tri góly v jednom zápase strelil slávnej Brazílii v roku 1968 na bratislavskom Tehelnom poli. Druhý hetrik zaznamenal proti Írsku. Výborný výkon podal aj v barážovom zápase o postup na MS v roku 1970. V súboji s Maďarskom strelil krásny gól z priameho kopu. Ako tréner viedol v najvyššej súťaži Trnavu, Banskú Bystricu, Inter Bratislava Dunajskú Stredu, Tatran Prešov, Slovan či Petržalku. V rokoch 1999-2001 bol kormidelníkom slovenskej futbalovej reprezentác